Kultúra
Deň architektúry bol o sochách v meste a umení v architektúre
Tento rok boli Piešťany jediným mestom na Slovensku, ktoré sa zapojilo do Dňa architektúry. Približne tridsaťčlenný pelotón vyrazil dnes, 3. októbra krátko po 14:00 na cyklovýlet spojený s prednáškami od sochy Barlolámača. Zastávky si postupne urobil pri Dome umenia, bývalej detskej nemocnici, pod kolonádou, pri budovách Základnej umeleckej školy a obchodného domu Prior, záverečnou zastávkou boli sídliská na Prednádraží. Eva Rohoňová prezentovala viaceré zaujímavé fakty o sochách a ich spojení so stavbami na území mesta.
„Piešťany sú jediným slovenským mestom, ktoré sa tento rok zapojilo a ja dúfam, že to nie je nejaký trend a budúci rok sa pripojí omnoho viac miest. Myslím si, že je dôležité poznať predchádzajúce hodnoty, pretože potom dokážeme oceniť to, čo je nové. Možno sa vďaka tomu budeme vedieť v budúcnosti vybrať správnym smerom čo sa týka občianskeho aktivizmu a takáto osveta je práve kvôli tomu dôležitá,“ povedala predášajúca a organizátorka Eva Rohoňová.
Tohtoročnou témou bolo “Umenie v architektúre“ a za minulého režimu zákon z roku 1965 pod názvom Hlava 5 určoval, koľko percent z nákladov určených na realizáciu stavby má ísť na výtvarné diela v jej interiéri alebo exteriéri. Pri stavbách mimoriadneho ideologického významu, slúžiacich na propagandistické účely doby (Dom umenia, Pamätník SNP Banská Bystrica) mohla byť výška určenej sumy až 2 percentá a výtvarné diela museli byť súčasťou projektovej dokumentácie. Architekt, ktorý projektoval stavbu určil, kde by akceptoval umelecké diela. Komisia potom vybrala podľa predložených návrhov umelca, ktorý výtvarné dielo pre stavbu realizoval. Často sa však stávalo, že členovia komisie korumpovali a realizácia diel sa často dostávala k umelcom po známosti.
Napríklad zaujímavosťou pri realizácii Domu umenia, postaveného v štýle brutalizmu počas rokov 1974 – 1979 bolo, že architekt Ferdinand Milučký súhlasil s návrhom sochy s názvom “Óda na mladosť“, ale nie s veľkorozmernou maľbou “Symfónia o človeku“. Napriek nesúhlasu, vzhľadom na rozhodnutie komisie, bola maľba hýriaca farbami o rozmeroch 18 krát 3 metre umiestnená do inak strohej budovy. Názvy sôch boli prísne podriadené komunistickej ideológii a mali prezentovať radosť zo života a pozitivizmus.
Autorom sochy Óda na mladosť je Emil Venkov a jeho plastika vznikla v roku 1980. Dielo malo pôsobiť ako akýsi pútač, ktorý okoloidúcich pritiahne do gravitačného poľa stánku kultúry. Symfónia o človeku pochádza z roku 1982 a Jozef Bubák na nej stvárnil hudobnosť, harmóniu ľudského tela a niektoré osobnosti Slovenského národného divadla.