Cinematik vzdá hold Wojciechovi Smarzowskému. V súťaži Meeting Point Europe tiež udelí cenu pre európsky film roka

Reklama

 

 

 

 

Vo svojich filmoch hovorí o korupcii, mamone, alkoholizme, vojne aj pedofílii. Kontroverziu, ale aj mimoriadny divácky záujem vyvolal predovšetkým svojou zatiaľ poslednou snímkou Klér (Clergy, 2018), na ktorú si do kín v Poľsku zašlo až 5 miliónov divákov. Wojciech Smarzowski, jeden z najvýraznejších poľských filmových tvorcov súčasnosti, bude aj v hľadáčiku 15. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Uctí si ho v sekcii Rešpekt premietnutím sedmičky jedinečných snímok z jeho filmografie.

Osud troch katolíckych kňazov pred časom spojili tragické udalosti, pri ktorých len o chlp unikli smrti. Odvtedy sa každoročne stretávajú, aby si toto výročie pripomenuli, a to celkom tradične a svetsky – bezbrehou pijatikou. Tentokrát však pri tejto príležitosti spustia lavínu celkom nových udalostí, ktoré ich postavia pred ďalšie životné skúšky.

Reklama

 

Wojciech Smarzowski vo filme Klér (Kler, 2018) na príbehu trojice rozdielnych zástupcov katolíckej cirkvi odhaľuje celý rad ohavností a znepokojivých tajomstiev, ktoré sa podľa neho za zatvorenými dvermi kláštorov a farností budú odohrávať až dovtedy, kým im spoločnosť nedokáže otvorene čeliť.

„Je dôležité hovoriť o tom, ako cirkev zametá určité veci pod koberec,” povedal Smarzowski v rozhovore pre iDnes. „Cirkev je svätá, ale tvoria ju hriešni ľudia. Klér je predovšetkým o ľuďoch, nie o viere.“ Hoci uvedenie snímky v silne katolíckom Poľsku sprevádzalo množstvo kontroverzie, v domácich kinách sa napokon stala najnavštevovanejším titulom roka a získala množstvo ocenení.

Reklama

 

 

Wojciech Smarzowski pôvodne študoval kameru a dlho sa živil tvorbou reklám a hudobných videoklipov. Jeho celovečerným debutom bola až Svadba (Wesele, 2004), čierna komédia o bezhraničnej posadnutosti peniazmi, ktorá sa odohráva na bujarej svadbe dcéry dedinského boháča. Ten sa v snahe zapôsobiť na ženícha zaplieta s miestnym gangstrom a dostáva sa do nebezpečného kolotoča úplatkov, úskokov a protislužieb. Film získal okrem viacerých domácich ocenení aj Špeciálne uznanie z MFF Karlove Vary.

Smarzowského nasledujúci film Temný dom (Dom zły, 2009) má detektívnu zápletku. Odohráva sa v drsnom prostredí bieszczadských hôr a jeho temnú atmosféru ešte podtrháva zasadenie do prelomu 70. a 80. rokov, časov komunistickej Poľskej ľudovej republiky. Cinematik uvedie aj snímky Dopraváci (Drogówka, 2012), dôvtipný triler o siedmych policajtoch, ktorých zasiahne tragická smrť jedného z nich, a U strážneho anjela (Pod Mocnym Aniołem, 2014), drámu o spisovateľovi, ktorý stále hlbšie prepadá alkoholizmu.

Sedmičku titulov z retrospektívy Wojciecha Smarzowského uzavrie dvojica historických snímok. Ružena (Róża, 2012) sa odohráva v lete roku 1945, keď bývalý vojak oslobodzovacej armády Tadeusz prichádza do domu vdovy po nemeckom dôstojníkovi. Tá ho spočiatku odmieta, potrebuje však jeho ochranu, a tak sa dvojica z úplne odlišných svetov začne zbližovať. Volyň (Wołyń, 2016) sa odohráva ešte skôr – v roku 1939, tesne pred vypuknutím 2. svetovej vojny. Hlavnou hrdinkou je Zosia, ktorú aj napriek láske k ukrajinskému mladíkovi rodičia vydajú za starého vdovca Macieja. Osudy hrdinov sa prepletajú, keď Macieja po neúspešnej vojenskej výprave zajmú Ukrajinci.

Meeting Point Europe je hlavná súťažná sekcia Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Cena je určená najlepšiemu európskemu filmu za uplynulý rok a o víťazovi rozhoduje porota zložená z medzinárodných filmových kritikov.

Súťažná sekcia nesmie chýbať ani v programe 15. ročníka festivalu. Už tradične prinesie pestrý výber snímok z programov a súťaží najväčších zahraničných festivalov, ale tiež zopár menej známych filmov, ktoré si však pozornosť nezaslúžia o nič menej.

K najzvučnejším titulom v tohtoročnej sekcii Meeting Point Europe určite patrí španielsko-francúzsko-luxemburský Až príde oheň (O que arde, 2019) – príbeh mladého podpaľača, ktorý sa vracia z väzenia do pokojného stereotypu vidieckeho života. Jedného dňa sa však oheň opäť rozhorí… Francúzsky režisér Oliver Laxe s filmom získal množstvo prestížnych ocenení vrátane Ceny poroty Un Certain Regard z festivalu v Cannes.

Práve v Cannes minulý rok bodoval aj film Dlhaňa (Dylda, 2019) ruského režiséra Kantemira Balagova. Odohráva sa v bezútešnom prostredí povojnového Leningradu, kde sa dvojica mladých žien pokúša znovuobjaviť zmysel života v troskách rozbombardovaného mesta.

A do tretice sa v hlavnej súťaži Cinematiku z programu MFF Cannes objaví aj švédsky koprodukčný film Kým sa tancuje (And Then We Danced, 2019) Levana Akina. Emocionálna dráma v temperamentnom rytme tradičných gruzínskych tancov sleduje osud zakázanej lásky v prostredí, ktorému vládnu dogmy a predsudky.

Návnada (Bait, 2019) je autorským debutom britského filmára Marka Jenkina, ktorý sa okrem réžie a scenára podpísal aj pod jeho hudbu, kameru či strih. Nekompromisná čiernobiela dráma pozýva do Cornwallu, kde tradičné rybárstvo ustupuje masovému turizmu. V hlavnej úlohe je Martin, rybár bez člna, ktorý novému svetu vyhlasuje tichú vojnu. Snímka bodovala na udeľovaní cien BAFTA aj Britských nezávislých filmových cien.

V sekcii Meeting Point Europe ďalej Cinematik uvedie aj akčnú španielsko-estónsku sci-fi komédiu Ježiš ti ukáže cestu k diaľnici (Jesus Shows You the Way to the Highway, 2019) vťahujúcu diváka do bizarnej pasce virtuálnej reality; rakúsky dokument Zem (Erde, 2019), ktorý podmanivým spôsobom odhaľuje mieru zásahov človeka do tváre našej planéty, alebo lesothský film Toto nie je pohreb, toto je zmŕtvychvstanie (This is Not a Burial, It’s a Resurrection, 2019), ktorý dáva do kontrastu nové a staré, smrť a zrodenie na pozadí boja dedinčanov proti výstavbe vodnej nádrže.

V hlavnej súťažnej sekcii nebude chýbať ani česko-slovensko-ukrajinská sugestívna vojnová dráma nakrútená na 35mm film Pomaľované vtáča (2019) v réžii Václava Marhoula. Francúzsku kinematografiu zastúpi snímka ocenená na festivale v Cannes Bedári (Les misérables, 2019) debutujúceho režiséra Ladj Ly.

Zdroj: Tlačová správa – MFF Cinematik Ilustr. foto: Marek Szold

Reklama