Kultúra

Českému levovi diváci chvíľami nerozumeli

Published

14 rokov ago

12. októbra 2010

PNky.sk

Reklama

Autorská hra Boleslava Polívku, Pavla Lišku a Petra Vachlera, ktorej slovenskú premiéru uviedol v sobotu 9. októbra Dom umenia v Piešťanoch, je pohľadom do zákulisia pri odovzdávaní cien Českého leva poňatá s humorom a nadsádzkou. V hlavných úlohách sa predstavili Boleslav Polívka, Pavel Liška a hostia.

[singlepic id=5304 w=320 h=240 float=left]Divákom podivného predstavenia predviedli svojrázny humor a scénky zo spoločného moderovania výročných cien Českej filmovej a televíznej akadémie s rovnomenným názvom Český lev. Demonštrovali, ako sa zachovať v bežných, no pre moderátorov obávaných situáciách, keď je potrebné v prípade zlyhania techniky zabaviť diváka počas priameho prenosu, potom dobiehať stratený čas a skracovať oceneným ďakovné prejavy. Tie boli plné príhod divadelných kolegov mnohokrát súvisiacich s chvíľami, keď sa spolu v nonstope prepíjali ku zmyslu života. Liška predviedol, aká je pre herca dôležitá dôkladná príprava na scénke, kedy musí zahrať zadýchaného. Zabehol si symbolické koliesko medzi divákov, aby dokázal teóriu v praxi. [singlepic id=5303 w=320 h=240 float=right]Bolek súhlasil slovami: „Všetko sa dá zahrať, nemusí sa to prežiť, ako presviedčajú americkí herci. Chce to len správny spôsob.“ Čo v zapätí dokázal na svojej vetvovej metóde, kedy hrá jeden herec za dvoch, pretože ten prvý sa tak ožral, že mu treba vetvou podvihovať hlavu. Bola to spoločná príhoda Bolka a Liškom s prirodzene autentickým výsledkom. Vystrelili si i zo situácií, keď je ocenený herec za výkon, ktorý za neho celý odohrá dablér, zo Slovákov, divákov, ale i samých seba. Na výrokoch Bolka: „Česi hrajú, že nehrajú a Slováci, že nie sú opitý,“ alebo „keď sa miluješ prvýkrát v živote, pamätáš si to celý život, ale kedy naposledy to nevieš,“ sa smialo celé obecenstvo. Technika sa na doskách dostáva tak ďaleko, že dokáže vystrihnúť scény už aj v priamom prenose. Väčšina situácií bola podnietená tým, čo sa hercom naozaj stalo. Jednou zo scén bolo odovzdávanie ceny za [singlepic id=5312 w=320 h=240 float=left]hudbu. Odovzdať ju prišiel Daniel Rotr, ktorý si ju musel i sám prevziať. Namiesto ďakovnej reči však zahral pesničku, na ktorú si Bolek nadšene zatancoval so soškou. Tá mu nešťastne spadla na zem a rozbila sa. Z českého leva zostala len mršina, ktorú si Rotr sklamaný odniesol v igelitovej taške. Niektoré scénky sa stretli i s nepochopením, ako napríklad situácia, keď režisér oznamoval divákom pauzu a nikto sa päť minút nepohol. Po prestávke sa Bolek Suppe [singlepic id=5318 w=320 h=240 float=right]s pohárom vína a Pavel Fuchse vrátili na tlačovú konferenciu. Odpovedali na nezmyselné otázky či môže byť Liška vegetarián alebo prečo odmietol hlavnú úlohu vo filme Slovenský Jánošík. Na krátkom trajleri z filmu Kolja dokázali, že hlavnú úlohu režiséra Zdeněka Svěráka hral pôvodne Bolek a chlapca Pavel, lenže Svěrák chcel zlízať všetku smotanu sám, preto ich z filmu vyhodil. Splnili si tiež túžbu hrať vo westerne a objasnili dôležitosť divákov pre filmy, preto ich tiež ocenili soškou leva. Tú za všetkých prevzala riaditeľka Domu umenia Edita Bjeloševičová. Na pódiu to chvíľami burácalo, snežilo, pršalo, ba dokonca nakoniec sa hlavným protagonistom vylialo na hlavy blato. Predstavenie je založené na improvizácii a každou ďalšou reprízou naberá nový rozmer.

Reklama