História
Balneologické múzeum Imricha Wintera má v zbierke zreštaurovaný obraz Ukladanie Krista do hrobu
V roku 2016 sa do historickej zbierky Balneologického múzea Imricha Wintera podarilo získať olejomaľbu na plátne s motívom „Ukladanie Krista do hrobu“. Obraz je dielom neznámeho majstra a jeho lokalita nie je istá. Pochádza buď z oblasti západného Slovenska, zrejme z oblasti Malých Karpát alebo zo Spiša. Datovaný je do druhej polovice 18. storočia.
Na obraze je scéna ukladania tela Ježiša Krista do hrobu. Hore je citát z evanjelia sv. Jána (Ján, hlava XIX) v latinčine a dolu (pod centrálnym motívom) zasa v nemčine. Citát sa vzťahuje k udalosti ako Jozef a Nikodém zavinuli telo Ježiša Krista do ľanovej plachty s vonnými látkami a uložili do nového hrobu: Ján XIX: Mŕtveho Ježiša Jozef a Nikodém pomazávajú a pochovávajú (preklad z latinčiny). Ján XIX: Ježišovo mŕtve telo Jozef a Nikodém do ľanovej plachty s vonnými látkami zavinuli a do nového hrobu položili (preklad z nemčiny).
Obraz reštauroval reštaurátor Mgr. art Michal Mišáni, ktorý vyštudoval reštaurovanie nástennej maľby a závesného obrazu na Katedre reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Podrobil ho dôkladnému reštaurátorskému výskumu. Konštatoval, že povrch maľby pokrýva relatívne hrubá vrstva stmavnutého laku a nečistôt, čo potláča pôvodný farebný i plastický výraz maľby. Viditeľná bola aj drobná, rovnomerná, pavučinová krakeláž po celej ploche maliarskej vrstvy. Ďalším, dobre viditeľným poškodením bolo vypadanie maliarskej vrstvy spolu s hnedočerveným podkladom a to vo vodorovných i zvislých líniách. Je to dôkaz toho, že plátno v minulosti sňali zo spodného (napínacieho) rámu a zložili na štvoro. Menšie poškodenia maľby a vypadanie tmavočerveného podkladu sa vyskytovali po celej ploche obrazu.
Obraz v minulosti nažehlili na nové plátno pomocou vosku, ktorý bol dobre viditeľný v hrubých nánosoch. Sekundárne plátno po napnutí na podrám orezali po obvode zadnej hrany podrámu, čo znemožňovalo jeho prípadné dopnutie. Pri pohľade na zadnú stranu obrazu bol vosk dobre viditeľný v hrubej vrstve po celej ploche plátna. Na obrazovej ploche boli urobené sondy aby bola zistená originálna farebnosť a jedna sonda v spodnej časti dolnej nápisovej pásky. Táto sonda zachádzala až za hranu obrazu. Jej cieľom bolo zachytiť celkovú materiálovú skladbu obrazu, t. j. aj sekundárne plátno. Originálna farebnosť sa dobre zachovala a v sondách sa javila v jasnejších a studenších tónoch hlavne na svetlejších miestach maľby.
Reštaurovanie realizoval M. Mišáni v súlade s návrhom na reštaurovanie. Obraz sňal z podrámu a opatril ochranným prelepom tvoreným japonským papierom. V ďalšom kroku mechanicky odstránil sekundárne plátno postupným strhávaním do kruhu pomocou skalpela.
Po odstránení plátna muselo originálne plátno mechanicky očistiť od vosku pomocou skalpelu a terpentínu. Po očistení obraz ručne nažehlil na nové nosné plátno. Potom z obrazu odstránil ochranný prelep. Po stabilizácii maľby sa mohlo prikročiť k očisteniu maľby od nečistôt a laku. Následne miesta s chýbajúcim podkladom vytmelil, vyretušoval olejovými farbami Umton v damarovom laku. Nakoniec bol nastriekaný saténový lak Lefranc.
Rozsah reštaurovania bol daný rozsahom poškodení, výsledkami reštaurátorského výskumu a požiadavkami múzea ako vlastníka pamiatky. Cieľom reštaurovania bolo v konečnom dôsledku odstránenie nečistôt a poškodení, výtvarné scelenie maľby a obnovenie umeleckohistorických kvalít olejomaľby. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia – hlavného partnera projektu reštaurovania obrazu sa tento cieľ podarilo naplniť.