14. Cinematik dá priestor čarodejniciam aj skrytým perlám portugalskej kinematografie

Reklama

 

 

 

 

 

Medzinárodný filmový festival Cinematik Piešťany sa teší priazni milovníkov dobrých filmov na Slovensku už štrnásty rok. Jeho organizátori po mimoriadne úspešnom vlaňajšom ročníku práve finišujú s prípravou toho aktuálneho. Okrem dvojice hlavných súťaží, Meeting Point Europe a Cinematik.doc, tentokrát prinesie aj osmičku nesúťažných sekcií, ktoré ponúknu desiatky jedinečných filmových zážitkov z celého sveta. Mnohé z nich budeme môcť na veľkom plátne na Slovensku vidieť po prvýkrát.

Jednou z najvyhľadávanejších programových sekcií Cinematiku je „polnočná sekcia“ Za hranicou kultu, ktorá si tentokrát posvieti na filmové čarodejnice. Sedmičku rôznorodých titulov spájajú ženské hrdinky obdarované nadprirodzenými silami a schopnosťami. Tie však každý z filmov chápe a využíva po svojom.

Reklama

 

Najzvučnejším a najčerstvejším titulom sekcie je novinka Petra Stricklanda Také krásne šaty (In Fabric, 2018), ktorú Cinematik uvedie v trojmesačnom náskoku pred distribučnou premiérou. Čiastočne horor, čiastočne komédia, žánrová fúzia britského filmára s jedinečným rukopisom sleduje osud ženy, ktorá si na radu desivo presvedčivej predavačky kúpi prekliate šaty. Mysteriózny príbeh je prešpikovaný odkazmi na klasické „giallo“ filmy 70. a 80. rokov 20. storočia – a je tak zároveň ideálnou pozvánkou k ďalšiemu z uvádzaných filmov.

Suspiria (1977) talianskeho hororového majstra Daria Argenta diváka zavedie do prostredia tajomnej baletnej školy, kde sa mladá tanečnica Suzy stáva svedkyňou série nevysvetliteľných vrážd. Film, ktorý je dnes považovaný za klasiku svojho žánru, modeluje obraz čarodejnice ako „matky“ temných síl. Psychedelická výtvarno-hudobná koláž, ktorá chvíľami dominuje aj nad samotným dejom, je hotovou vnemovou smršťou pre všetky zmysly.

Reklama

 

 

 

Love Witch (2016) americkej filmárky Anny Biller predstavuje čarodejnicu v celkom inom svetle – tentokrát nepoľuje na životy, ale na lásku. Čierna komédia približuje strasti krásnej Elaine, ktorá sa snaží všetky svoje prirodzené aj nadprirodzené vnady využiť pri hľadaní muža svojich snov. Čarodejnica sa tu stáva symbolom neskrotnosti a emancipácie, pričom neustále osciluje na hranici parodovania seba samej. Film opäť zaujme aj formou, ktorá je krásne hravou a dômyselnou poctou pestrofarebným „šesťdesiatkam“.

Do minulosti sa môžeme vrátiť aj s jediným československým zástupcom v tejto sekcii – kultovým Kladivom na čarodejnice (1970) Otakara Vávru. Čiernobielu klasiku na motívy rovnomenného románu Václava Kaplického iste dvakrát predstavovať netreba. Možno si len pripomeňme, že dramatizácia vykonštruovaných inkvizičných procesov zo 17. storočia získala v čase vzniku filmu vďaka normalizácii aj zaujímavú spoločensko-politickú symboliku.

Historické reálie sprevádzajú príbehy o čarodejniciach aj v súčasných hororoch Hagazussa – Der Hexenfluch (Hagazussa: A Heathen’s Curse, 2017) a The Witch: A New-England Folktale (2015). Oba filmy vládnu dusivou atmosférou, obom dominuje samota odľahlých miest v lone prírody, kde sa môže stať čokoľvek. A oba, zhodou okolností, nakrútili režisérski debutanti. Ten prvý je dielom Rakúšana Lukasa Feigelfelda. Druhý nakrútil Kanaďan Robert Eggers a zažiaril s ním aj na prestížnom

Sundance festivale (Cena za najlepšiu réžiu hraného filmu, nominácia na Veľkú cenu poroty za najlepší hraný film).

O čosi aktuálnejšie konotácie má čarodejníctvo vo filme I Am Not a Wich (2017). Dráma Rungano Nyoni, britskej filmárky zambijského pôvodu, pripomína, že hon na čarodejnice nie je len prežitkom minulosti. Hlavná hrdinka, deväťročná Shula, sa stáva obeťou povier o čarodejníctve, ktoré sú v Afrike stále pomerne bežnou záležitosťou. Nájde v sebe silu vzbúriť sa?

Pod lupou sa zameria na Portugalsko

Cinematik v sekcii Pod lupou už tradične upriamuje pozornosť na niektorú zo svetových kinematografií. Tentokrát zaostrí na tú portugalskú, ktorá sa mainstreamovému záujmu obvykle skôr vyhýba. Uvádzané filmy vám doprajú štipku voyeurského potešenia z náhľadu do kuchýň, obývačiek a spální dnešných Portugalčanov. Ako napríklad v najúspešnejšom portugalskom filme za rok 2011 Sangue do meu sangue (Blood of My Blood), ktorý získal hneď dve prestížne ceny na IFF San Sebastián. Režisér a scenárista João Canijo v ňom zachytil vzťahové peripetie jednej lisabonskej rodiny zo skromnejších pomerov.

Náhľad do životov Portugalčanov minulosti zase ukrýva titul Os Maias – Cenas da Vida Romântica (The Maias – Story of a Portuguese Family), divácky najúspešnejší portugalský film roku 2014. Výpravná kostýmová dráma o láske, intrigách a pomeroch v dobovej spoločnosti vznikla na motívy realistického románu Josého Mariu de Eça de Queiroza, ktorý v Portugalsku patrí medzi povinné čítanie.

Vo filmoch John From (2015) a Djon África (2018) poodhalíme rúško vnútornému svetu dvoch predstaviteľov portugalskej generácie Z. V tom prvom režisér João Nicolau pozýva na zľahka surrealistický poznávací zájazd do duše zamilovanej tínedžerky Rity, ktorá prepadá fantáziám o staršom susedovi. Druhý titul režisérskej dvojky João Miller Guerra a Filipa Reis pripomína, že portugalský svet siaha ďaleko za hranice Pyrenejského polostrova. Jeho mladý hrdina, rastafarián Djon, odchádza na exotické Kapverdy pátrať po vlastných koreňoch.

O mladosti a slobode v kulisách súčasného Lisabonu hovorí film Verão Danado (Damned Summer 2017) Pedra Cabaleiru, v ktorom to žije adrenalínom, drogami aj nešťastnou láskou.

Jednou z najčerstvejších ukážok portugalskej kinematografie je film Aparição (Apparition, 2018), romanticko-filozofická adaptácia rovnomenného románu Vergília Ferreiru, v ktorom sa spisovateľ stáva postavou vlastného románu.

Svojskou poctou klasickým nemým filmom prvých dekád 20. storočia je zase čiernobiela snímka Tabu (2012) Miguela Gomesa, ktorý bol svojho času uvedený na Berlinale, kde získal Cenu Alfreda Bauera aj nomináciu na Zlatého Medveďa. Na štylizovanom príbehu muža a ženy, ktorý sa nesie naprieč časom a priestorom, rozohráva svojskú vizuálno-rozprávačskú poetiku. Dominuje jej tajomný, všadeprítomný krokodíl…

14. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční v dňoch 10. až 15. septembra v Piešťanoch. Akreditácie sú do 31. augusta k dispozícii za zvýhodnené predpredajové ceny na stránke www.cinematik.sk.

TS

Reklama