Víkendové čítanie: Soňa Fačkovcová „Akcia roka“

Reklama

 

 

 

 

Moja sestra má nového nápadníka. Zoznámili sa na koncerte Bruna Marsa. Omylom do nej narazil a začali sa rozprávať. Potom ju pozval na večeru a odvtedy sa stretávajú. Je od nej starší o 2 roky. Neviete si ani predstaviť, aké je pre mňa otravné počúvať, ako o ňom celé dni básní. A nielen pre mňa. Keď už sestra začala ospevovať svoj najnovší úlovok aj pred rodičmi, tato to už nevydržal a zahlásil: „Táňa, tak nám ho už predstav! Chcem vedieť, s kým sa moja dcéra stretáva!“

Akcia roka – tak som nazvala blížiacu sa návštevu sestrinho nápadníka u nás doma. Od tejto chvíle totiž nastal u nás zmätok. Roztočil sa kolotoč príprav.

Reklama

 

„Mami, veď nečakáme kráľovskú návštevu,“ nesmelo som poznamenala, keď som ju uvidela, ako zubnou kefkou leští kľučky na dverách. Že sa u nás deje niečo nezvyčajné, zaregistrovali dokonca aj naši domáci miláčikovia, vlčiak Rex a jazvečík Flip. Tí sa totiž s čerstvo vystrihanými frizúrami spokojne vyvaľovali vo vyzametaných búdach. A aby bolo všetko dokonalé a nepomreli sme od hladu, mama strávila pol dňa v kuchyni. Pripravila  dva druhy rezňov, misu zeleninového šalátu, zemiaky pečené, zemiaky na pare. Tato dal vychladiť whiskey a balenie plechovkového piva – prirodzene Plzeň.

„Ak privedieš vegetariána, tato ho prijme, ale ak si nedá s ním pivo alebo whiskey, tak ho rýchlo vyprevadí von z domu,“ jemne som podpichla sestru a schuti sme sa zasmiali. „Povedala si Marekovi, aby si zopakoval Pythagorovu a Talesovu vetu? Naša  mama, matikárka, si ho určite preskúša. A vie vôbec, aký je rozdiel medzi srnou a laňou? To bude iste zaujímať tatina,“ jemne som ďalej provokovala sestru, aby sa uvoľnila atmosféra.

Reklama

 

 

Pamätám si totiž, ako dopadla návšteva prvého nápadníka Olivera. Sestra ho priviedla na návštevu počas Vianoc. Keď sa priznal, že je vegetarián, tato na mňa zakričal: „Soňa, chyť vianočný stromček a schovaj kvety zo zimnej záhrady, nech nám ich nezje!“ Všetci sme sa zasmiali, našťastie to pochopil aj Tánin nápadník. Celý večer pil iba vodu z vodovodu a jedol ovocné šaláty. „Frutarián – ten zacíti vôňu jabĺk aj na 100 km,“ pomyslela som si vtedy.

Oliver povedal, že je proti poľovníctvu. To už bolo priveľa. Tato sa mu snažil vysvetliť, že poľovník nie je zvierovrah, ale stará sa o jemu zverený revír, zver, stavia krmelce, nosí zvieratám seno a soľ. Oliver argumentoval právom zvierat na slobodu. Myslím, že ani nikdy nebol v lese. Našťastie musel ísť na vlak. Keď od nás odišiel, tato povedal Táni: „Ten sa o teba nepostará.“ O pár dní sa rozišli. Ktovie prečo?

No naspäť k Marekovi. Zazvonil zvonček. Táňa utekala otvoriť svojmu nápadníkovi. Privítala ho a hneď sa pobozkali. Vošli do domu. Rodičia si ho prezreli skúmavým pohľadom. „Dobrý deň!“ pozdravil. „Vitaj!“ privítali ho rodičia. Ja som sa zmohla na obyčajné čau. Všetci sme sa usadili v obývačke. Prišla tatova obvyklá otázka: „Dáš si pivo, whiskey, kofolu alebo vodu?“„Keby som mohol poprosiť tak whiskey.“ „Jedna nula pre neho,“ pomyslela som si.

Marek vypil prvú whiskey. Po byte  rozvoniavali mamine špeciality a mne už v bruchu vyhrávala cimbálka. „Nenaťahujte to,“ pomyslela som si, „lebo sa rozbehnem do kuchyne a  začnem jesť rezne rukami. Pokiaľ však  dovtedy neodpadnem od hladu.“ Konečne sa začalo podávať jedlo. Keď sme si naberali, mama sa spýtala Mareka, či si dá zemiaky. Odpovedal, že uprednostňuje delenú stravu. A už sa o tom zhovárali počas celej večere. Dozvedeli sme sa, že Marek vie variť, čo je mega plus, lebo Táňa pripáli aj vodu na čaj. Tato zobral pohár a nalial mu ďalšiu whiskey. Marek hovoril, že rád chodí do prírody. Tato sa ho spýtal: „Chodievaš aj na ryby?“S Táňou sme sa pozreli  na seba, potom sme vrhli nechápavé pohľady na mamu. Všetky tri sme zatajili dych. „Hlavne nepovedz nejakú hlúposť,“ pomyslela som si zúfalo.

„Rád by som chodil, ale viete, mám veľa učenia.“ Vydýchli sme si. Obaja pokračovali ďalej  v rozhovore a dopracovali sa až  k možnosti ísť na ryby naším motorovým člnom. Tatovi nebolo viac treba. Asi hodinu sa o ničom inom nerozprávali.

S Táňou sme spratávali veci zo stola. Keď sme boli v kuchyni, tak som sa jej opýtala: „To všetko, čo povedal, je pravda?“ „Áno, aj ja som prekvapená.  Radila som mu, aby začal hovoriť o medicíne a …“ „Ossicula auditus,“ počuli sme z obývačky. „A nezabudol si oprášiť Pythagorovu vetu?“ opýtala som sa, ale Táňa neodpovedala, iba sa smiala. „Táňa, len si dávaj pozor, aby ti na meniny nekúpil udicu ako tato mamine. Myslím, že to by si nerozdýchala tak pokojne ako mama.“ Sestra mi  so šibalským úsmevom odpovedala: „Na to mám predsa teba, moju starostlivú sestričku. Vysvetlíš mu, čo je darček pre radosť.“

Vonku už bola riadna tma a Marek sa pomaly chystal na odchod. Keď odišiel, tato spokojne  skonštatoval: „Dobre si si vybrala, Táňa.“

Autor: Soňa Fačkovcová, 8. ročník, Základná škola, Brezová 19, Piešťany, 2. miesto v literárnej súťaži Mesta Piešťany v roku 2015, na ľubovoľnú tému, II. kategória, zverejnené so súhlasom organizátora, ilustr. foto: pixabay, L. Turňa

Reklama