Vianoce prinášajú oslavy narodenia Ježiša Krista, tradícia trvá od roku 336

Reklama

 

 

 

 

Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista, na celom svete sa jedná asi o dve miliardy veriacich, oslava narodenia Ježiša 25. decembra je doložená po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví vianočné sviatky v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Prvý sviatok vianočný 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára až začiatkom januára.

Prvý sviatok vianočný – Narodenie Pána – VIANOCE (25. december)

Reklama

 

Slávnosť narodenia Krista je popri Veľkej noci a Turíciach najväčším kresťanským cirkevným sviatkom. Spočiatku nemalo svoj osobitný sviatok, ale od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“ a slávilo sa 6. januára. Na Západe sa v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia, prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, o 9 mesiacov pripadol symbolický deň narodenia Pána práve 25. december.

Ďalšou z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc je dejinno – náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Podľa nej kresťania pôvodne pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista – Slnka na základe biblických citátov. Kristus je tiež nazývaný napríklad Slnko spravodlivosti – Sol iustitiae, alebo Lux Mundi teda Svetlo sveta.

Reklama

 

 

Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Svätý Ján Zlatoústy (347 – 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete od Trácie po Cádiz.

Od 6. storočia na sviatok „Narodenia Pána“ kňaz celebruje tri sväté omše, medzi ktorými sú polnočná (utiereň), ranná (pastiersku) a slávnostná denná. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 – 1758) pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista, ktoré prechádzalo od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach.

Ježiš sa narodil v Betleheme, meno mesta znamená v preklade z heberjčiny Dom chleba. Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodiska kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána, pričom ešte do roku 1969 sa končilo 2. februára. Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského kalendára, medzi nimi Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána.

Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala svätá Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián, tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody a jaskyňa je nádherne ozdobená lampami. Steny sú obložené mramorom a na nich je nápis v latinčine „Tu sa z Panny Márie narodil Ježiš Kristus.“ Miesto narodenia na dlažbe označuje strieborná hviezda.

Druhý sviatok vianočný – Svätý Štefan – prvý mučeník

Meno Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi – ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili. Nepriateľom Cirkvi sa to však nepáčilo.

Pri jeho múdrosti strácali argumenty, a tak našli mužov, ktorí krivo svedčili, že hovoril proti Bohu. Štefan však neohrozene stál pred svojimi nepriateľmi. Biblia hovorí, že jeho tvár bola ako tvár anjela. Hovoril o Ježišovi ako o prisľúbenom Mesiášovi. Vyčítal svojim nepriateľom, že mu neuverili. Vtedy ich pochytil veľký hnev a začali kričať.

Štefan sa však podľa textu v Skutkoch apoštolov uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha“. Vtedy si nepriatelia zapchávali uši, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kameňovali až na smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“ Po týchto slovách zomrel. Pri jeho smrti bol prítomný aj Šavol, budúci veľký apoštol Pavol.

-red/Zdroj: Archív TK KBS/Foto: pixabay-

Reklama