Veterány sa stretli na Memoriále Pavla Čirku, na prvých dvoch miesta skončili Piešťanci

Reklama

 

 

 

 

Desiaty jubilejný ročník Veteran rally Nové Mesto nad Váhom – Memoriál Pavla Čirku sa konal v druhú májovú sobotu a napriek nepriazni počasia sa ho zúčastnilo 55 historických vozidiel. Celkovým víťazom sa stal Piešťanec František Baďura na vozidle Simca Elysée. Aj druhé miesto patrilo Piešťanom, so svojou Škodou Tudor dosiahol druhý najlepší čas František Frišták. Cenu primátora Nového Mesta nad Váhom si prevzal majiteľ Classic Car Múzea v Moravanoch nad Váhom, Ján Horňák. Ohliadnutie za podujatím prináša z tímu organizátorov i účastníkov Jana Drápalová.

Naše podujatie nám prostredníctvom krásnych historických vozidiel a ustrojených účastníkov aspoň na pár okamihov umožnilo návrat do doby elegancie, návrat do minulého storočia. Pravú oldtimer atmosféru pomohli vytvoriť aj umelci z kapely Funny Fellows, ktorí nás sprevádzali počas výstavy vozidiel na námestí v Trenčianskych Tepliciach aj v Novom Meste nad Váhom.Tento desiaty jubilejný ročník podujatia sa uskutočnil 14. mája 2016 už po siedmy krát pod názvom Memoriál Pavla Čirku, na počesť jeho zakladateľa.

Reklama

 

Napriek nepriaznivému počasiu sa Veterán rally zúčastnilo 55 historických automobilov a všetkých účastníkov bolo 125. Ráno počasie vyzeralo hrozivo, a tak motorkári tento rok s veľkým zármutkom nechali svoje stroje doma. Tešíme sa ale, že väčšina z nich prišla a zúčastnili sa na automobiloch.

Minulý rok sme absolovovali takmer terénny výjazd na Inoveckú chatu, predminulý rok sme zvládli náročné stúpanie na Veľkú Javorinu. Tohtoročná trasa mala dve etapy, ktoré viedli prekrásnym Považím. Trasa bola členitá, jazdecky zaujímavá, ponúkla nám niekoľko nádherných výhľadov, obdivovali sme krásnu prírodu a tešili sme sa z prítomnosti milých ľudí-divákov, ktorí popri trase veteránistov povzbudzovali, alebo ktorí sa prišli na ich miláčikov pozrieť počas výstav vozidiel.

Reklama

 

 

Do prvej etapy sme štartovali na Zelenej vode pred Hotelom Perla. Súťažiacich odštartovala pani viceprimátorka PhDr. Kvetka Hejbalová. Po štarte sme absolvovali prvú súťažnú úlohu pod názvom „Bez nehody do garáže“. Súťažiaci sa musia snažiť vojsť medzi dva stĺpiky presne na stred. Táto súťaž je náročná, najmä skoro ráno, keď je človek ešte neprebudený, ako hovorieva môj syn „akýsi vychýlený“…

Po súťaži sme napriek prehánkam a zamračenej oblohe smelo vyrazili na trasu. Prechádzali sme obcami Štvrtok, Ivanovce, Melčice-Lieskové, Adamovské Kochanovce, Drietoma. Potom sme odbočili smerom na obce Horná a Dolná Súča, kde nás preverili kopce Bielych Karpát, ale výhľad a okolitá príroda hore na kopci nám boli odmenou.

Prvú zastávku sme mali v obci Skalka nad Váhom, kde sme si prezreli prekrásny Benediktínsky kláštor-najstaršie pútnické miesto na Slovensku a vďaka výkladu milých sprievodkýň sme sa mnoho dozvedeli o histórii kláštora a o živote najznámejších obyvateľov kláštora sv. Andreja Svorada a sv. Benedikta.

Pri odchode zo Skalky súťažiaci absolvovali druhú súťažnú úlohu s názvom „Tajná…odhad veľkosti…“ Niektorí sa usmievali popod fúzy, premýšľali, čo ich asi čaká. Až na mieste im rozhodcovia položili otázku: „Odhadnite veľkosť, resp. priemer svojho volantu.“ Pri vyhodnocovaní tejto úlohy sme spolu s rozhodcami dospeli k záveru, že súťažiacich, podľa toho ako odpovedali, možno rozdeliť na tri skupiny:

– prvá skupina sú profesionáli, ktorí svoje auto poznajú do najmenších detailov a presne vedia odpoveď

– druhá skupina sú ženy, ktoré odhadovali takmer presne, s odchýlkou len jeden dva centimetre a

– tretia skupina sú muži, ktorých odhad bol vo väčšine prípadov omnoho vyšší ako skutočná veľkosť. Ako dôkaz niekoľko mužských odpovedí: odhad 65cm, skutočná veľkosť 51cm, ďalší odhad 41 cm, skutočná veľkosť 33,5 cm a takto by sme mohli pokračovať…

Bolo to zábavné zistenie. Možno aj preto vykuklo slniečko a my, povzbudení jeho lúčmi, sme trielili do cieľa prvej etapy – do Trenčianskych Teplíc pred Hotel Krym.

Tu sme zaparkovali svojich miláčikov a vystavili ich na obdiv množstvu zvedavých divákov, ktorí už na nás čakali. Kým sa obyvatelia a návštevníci Teplíc kochali veteránmi, my sme zvládli obed v Kursalóne a návštevu tureckého kúpeľa Hammam. Táto významná architektonická pamiatka z roku 1888 nemala v tej dobe v Európe obdobu. Na kúpanie nebol čas, ale vraj jeho príjemné prostredie, krása a exotickosť interiéru dokážu nabiť vyčerpaný organizmus novou energiou, a tým aj znásobiť pozitívne účinky unikátnych liečebných prameňov.  Pre Hammam je charakteristický citát: ,,Existuje väčšie šťastie ako byť zdravým a to je – uzdraviť sa“.

Vstup do Hammamu si musela každá posádka „zaslúžiť“ splnením tretej súťažnej úlohy. Mali odpovedať na otázku týkajúcu sa Benediktínskeho kláštora. Tak sme chceli preveriť, ako dávali pozor pri výklade v kláštore a čuduj sa svete – všetci vedeli správnu odpoveď.

Pred našim štartom do druhej etapy nás čakali ešte dve povinnosti. Odovzdať cenu primátora mesta a odsúťažiť poslednú, štvrtú súťažnú úlohu. Cenu prišiel odovzdať pán primátor PhDr. Štefan Škultéty a získal ju Štefan Vaško a jeho Austin Healey z roku 1967. S námestím v Tepliciach sme sa rozlúčili za tónov skladieb Funny Fellows, absolvovali sme poslednú súťažnú úlohu  s názvom „Stratený klinový remeň“. Súťažiaci musí zastať pravým zadným kolesom v klinovom remeni položenom na ceste, čo tiež vyžaduje určitú šoférsku zručnosť. Atmosféra v Trenčianskych Tepliciach bola úžasná a bolo nám aj smutno, že odchádzame.

Druhá etapa mala byť už len pokojnou jazdou cez obce Motešice, Neporadza, Trenčianske Mitice, Trenčianske Stankovce, Beckov do Nového Mesta nad Váhom. Pohodovú jazdu nám však prekazil lejak v okolí Trenčianskych Mitíc a druhú etapu sprevádzali aj poruchy na troch vozidlách. Všetko však dobre dopadlo aj vďaka pomoci kolegov účastníkov a aj vďaka pohotovej odťahovke.

Námestie Slobody v Novom Meste nás našťastie privítalo slnečným počasím a množstvom Novomešťanov. Keď sme si dodupkali a dospievali s Funny Fellows odovzdali sme niekoľko zaujímavých ocenení. Cenu primátora mesta Nové Mesto nad Váhom, žiaľ, neodovzdával žiaden zástupca mesta, ale myslím, že aj z našich rúk potešila pána Jána Horňáka a jeho nádherný Ford Mercury. Ocenenie pre najstaršie auto podujatia právom patrí vozidlu Ford Murray z roku 1930, ktorého hrdým majiteľom je pán Emil Drlička.

Vždy divácky zaujímavým momentom je vyhlásenie najúspešnejšej ženy vodičky, aj keď neviem, prečo je to tak. Veď my, ženy vodičky, sme v dnešnej dobe rovnako zručné ako muži a mnohé aj šikovnejšie…Dôkazom je samotné udelenie tejto ceny pre Janku Urbanovskú, ktorá sa na Škode 1000MB DeLuxe z roku 1968 umiestnila na štrnástom mieste, čo znamená, že bola úspešnejšia ako 40 mužov na nasledujúcich miestach výsledkovej listiny.

Rozhodli sme sa oceniť aj „imidž“ posádok, lebo to podľa mňa k veteránom patrí. Bolo to náročné rozhodovanie. Mnohí účastníci a najmä účastníčky vyzerali úžasne, úplne ako z minulosti…Nakoniec sme rozhodli takto:

1.  miesto Patrik Skrúcaný a Nikoleta Atalovičová a ich Žiguli z roku 1973 (Nikoleta údajne prevetrala babičkin šatník…:-)
2. miesto p. Ing. Stanislav Trebatický a Mária Trebatická s ich Tatrou 128 z roku 1957 ako vojaci 60-tych rokov boli super a pani Trebatická vraj mala manželove kanady…:-), ale v daždi a blate na Skalke sme jej ich všetky závideli…
3.  miesto obsadili Haško Dušan a Haško Dušan na policajnom VB Favorite vyrobenom v roku 1989.

Pri odchode z námestia deti potešili každú posádku kvietkom a fľaštičkou dobrého vínka a už sme sa ponáhľali do Hotela Diana na dobrú večeru a dezert a hlavne v očakávaní celkových výsledkov.

Rozhodcovia zatiaľ vyhodnotili všetky súťažné úlohy a mohli sme vyhlásiť nasledovné výsledky:

Na prvom mieste sa umiestnil pán František Baďura z Piešťan na vozidle Simca Elysée z roku 1962. Dosiahol počet bodov 285 z možných 290. Pán Baďura získal aj titul absolútny víťaz podujatia a právom mu patrí putovný pohár, ktorý mu odovzdal minuloročný víťaz Lukáš Trúsik.

Na druhom mieste sa umiestnil pán František Frišták z Piešťan na svojej Škode Tudor z roku 1950. Od prvého miesta ho delil len jediný bod, získal 284 bodov. Svoju trofej sa pán Frišták rozhodol darovať pánovi Emilovi Drličkovi, kamarátovi veteránistovi, ako povzbudenie do ďalších súťaží a podujatí, keďže naše podujatie Veteran rally Nové Mesto nad Váhom – Memoriál Pavla ČIRKU bolo preňho a pre jeho staručký Ford Murray premiérou.

Na treťom mieste sa s počtom bodov 280 umiestnil pán Dušan Valovič z Nového Mesta nad Váhom a jeho prekrásny MB SL 600

My gratulujeme víťazom a oceneným, ďakujeme účastníkom za úžasnú atmosféru, za vrelé prijatie v Trenčianskych Tepliciach ďakujeme zástupcom mesta aj divákom, ďakujeme celému organizačnému výboru Veteran rally Nové mesto nad Váhom – Memoriál Pavla Čirku.

Jana Drápalová a kol., foto: Marian Bazala

Reklama