V sobotu mali v kláštore „Prievan“

Reklama

 

 

 

 

Môže sa v kláštore pozerať telka? Chodia sestričky na dovolenky? Majú sestričky pod závojom vlasy? Aj na tieto otázky sme dostali odpovede na Dni otvorených kláštorov, ktorý sa konal v sobotu 27. júna aj v Piešťanoch. Komunita Školských sestier de Notre Dame a komunita pátrov jezuitov pripravili pre návštevníkov v priestoroch záhrady kláštora na Kuzmányho ulici svätú omšu pod holým nebom, svedectvá sestier i pátrov, skautskú lokšapárty, pre deti tvorivú hru o živote vybraných svätcov, rehoľníkov, príležitosť na modlitbu v kláštornej kaplnke i záhrade, čas na rozhovory i film. Otvorenie kláštora nazvali symbolicky: „Prievan“.

Reklama

 

Sestry v Piešťanoch žijú v kláštore na Kuzmányho ulici a riadia sa posolstvom svojej zakladateľky: „Vezmi toto dieťa a staraj sa aby rástlo.“ Zakladateľkou rehole sa stala Blahoslavená Alexia Le Clerc, ktorá pochádzala z Lotrinska, terajšieho severovýchodného Francúzska. Alexia bola veselá mladá žena a chcela žiť Bohu zasväteným životom, ale netúžila vstúpiť do žiadnej z jestvujúcich reholí. Po dohovore s Petrom Fourierom na Vianoce 1597 začala spolu so štyrmi družkami bezplatné vyučovanie chudobných dievčat. Neskôr založili kláštor spojený so školou. Práve výchova a vzdelávanie je úlohou aj piešťanskej rehoľnej komunity.

„Pôsobíme priamo v školách. Sestry vyučujú, pracujú vo výchove v mimovyučovacích činnostiach. Priamo u nás je domček, ktorý vedie občianske združenie NODAM. Patrí pod Radu mládeže Slovenska a v tomto domčeku prebiehajú stretnutia detí a mladých, víkendové duchovné obnovy, duchovné cvičenia, tvorivé víkendy, formačné stretnutia, tábory. Okrem toho sestry vyučujú na cirkevnej Základnej škole Sv. Márie Goretti,“ hovorí sestra Zuzana. V Novom Meste nad Váhom majú sestričky svoju cirkevnú materskú škôlku, základnú školu a gymnázium.

Reklama

 

 

A ako je to s ich praktickým životom – vlasmi pod závojom, športom či dovolenkou? „Máme 16 dní rehoľnej dovolenky za rok v rámci pracovnej dovolenky. Pod závojom nosíme jednoduchý praktický účes, estetický, nie výstredný. Naším cieľom je žiť jednoducho. Aj rehoľný odev je symbolom úplného odovzdania sa Bohu. Nemusím ráno riešiť, čo si oblečiem.  Mám napríklad pracovný habit, môžem v ňom okopávať, natierať, športovať, chodiť na túry, vyučovať. Pred chvíľou tu sestry novicky hrali futbal s deťmi aj s pánom kaplánom v reverende,“ hovorí s úsmevom sestra Zuzana. Svoje čierne šaty neodkladajú sestričky ani na dovolenke. Sestra Zuzana mala výnimku, keď absolvovala kurz lyžovania: „V niektorej reholi majú dovolené rehoľný odev odložiť, u nás to tak nie je. Mám rada toto rehoľné rúcho. Výnimku som mala keď som bola na kurze lyžovania, aj z hľadiska bezpečnosti, lebo v dlhšej sukni sa lyžuje ťažko,“ smeje sa.

Sestra Zuzana vstúpila do rehole keď mala 20 rokov a je v nej už 25-ty rok. Svoje rozhodnutie nikdy neoľutovala a život, ktorý vedie, pokladá za hlboko zmysluplný, naplnený a duchovne plodný: „Cítila som v srdci, že ma Boh volá. Bolo to také postupné dozrievanie v úmysle, modlila som sa za rozlišovanie povolania,“ vraví Zuzana. Pochádza z dedinky na Záhorí a rodičia  jej rozhodnutie prijali. Mamka postupne a otec s nadšením. S príbuznými môžu byť v kontakte, stretávať sa na návštevách, tráviť spolu dni rehoľnej dovolenky a  majú možnosť účasti na rodinných oslavách svojich blízkych.

Pri hre rehoľníci, ktorých stvárnili mladí veriaci, návštevníkom porozprávali o svojom živote a v záhrade pripravili stanovištia, kde mali deti splniť úlohu alebo vyrobiť vlastnými rukami niečo kreatívne. Za odmenu dostali od jednotlivcov samolepku s posolstvom a odznak s pápežom Františkom, alebo niektorým svätcom. Deti sa úloh zhostili s nadšením a vyrábali napríklad turínske plátno so svätým Ignácom, kameň s aplikáciou tváre Ježiša, záložky do kníh s lupeňmi ruží so svätou Terezkou, chodili po lane s Don Boscom, prekonávali zlé vlastnosti so svätou Ritou, nosili pohár vody na hlave, aby občerstvili svojich rodičov so svätou Bakhitou, chytali ryby so svätým Františkom, fúkali maxibubliny s blahoslavenou Zdenkou, umývali nohy prichádzajúcim s Matkou Terezou, dostávali symbolické stigmy u Pátra Pia, písali svoju modlitbu za rodičov so svätým Petrom Fourierom, robili obrazovú koláž s Matkou Alexiou, vyrábali zvitky s biblickým textom u svätej Kláry z Asisi.

Program v kláštornej záhrade viedla Sestra Zuzana. V Piešťanoch má na starosti mladé novicky, ktoré sa tu pripravujú na svoje životné poslanie rehoľnej sestr: „Naša komunita je špecifická tým, že je formačná, to znamená, že tu prebieha formačná etapa noviciát. Sestry novicky sú tie v v bielych závojoch. Dva roky sa pripravujú, aby mohli zložiť sväté sľuby a stať sa rehoľníčkami.  Mojou úlohou je sprevádzať ich. Každý deň má svoj študijný, formačný, duchovný, pracovný a pastoračný obsah. Máme spoločne vyučovanie, modlitby, rozhovory, formačné, duchovné, alebo intelektuálne, potrebné k tomu, aby sa každá z nich dokázala orientovať v zasvätenom živote a autenticky ho žiť.“

Piešťanské sestričky okrem vyučovania či výchovy detí poskytujú aj podporu, „službou ucha“. „Kto potrebuje, môže zaklopať na naše dvere,“ potvrdzuje sestra Zuzana a dodáva, že často prídu napríklad ľudia ktorých ťažia osobné, rodinné či vzťahové problémy, ale aj bezdomovci, ktorým poskytnú buď šaty, jedlo, alebo povzbudenie. Rovnako sa stretávajú s ľuďmi v materiálnej, ale i duchovnej, či duševnej núdzi. „Samozrejme, nejde o finančnú podporu, ani o náhradu sociálnych služieb mesta. Skôr poskytujeme službu ucha – načúvame, k čomu tohto človek pozýva Boh. Niekedy je potrebné, nasmerovanie k odborníkom. Našou úlohou je pomôcť objaviť znovu zmysel v Bohu, lebo v konečnom dôsledku, akýkoľvek problém chceme vyriešiť, ten základný je túžba po láske, po pochopení, po absolútnom prijatí a to je vlastne túžba po Bohu. A keď človek znovu nájde tento zmysel v Bohu, mnoho ďalších problémov sa často postupne rieši, alebo inak prežíva.“

Na záver sme ešte chceli vedieť, ako je to s mladými, či majú aj dnes dievčatá záujem odovzdať sa rehoľnému životu. „Doba priniesla pokles záujmu o rehoľné povolenie. Môžeme vidieť u mladých celkový pokles vo vzťahu k akémukoľvek záväzku, aj k uzatvoreniu manželstva. Dnešný človek má tendenciu žiť kultúru provizória, to znamená – skúsim na chvíľku a uvidím. Takto sa to často deje aj vo vzťahoch chlapec, dievča. Schopnosť vzdať sa niečoho pre trvalé rozhodnutie je oslabená. Aj preto sa často rozpadávajú manželstvá. Existuje teda istá sociokultúrna či psychosociálna klíma, ktorá má dopad aj na rozmer zasvätenia, aj na manželstvo, rodinný život, na akúkoľvek výdrž v niečom – systematicky, trvalo a verne. No tie dievčatá, ktoré sa rozhodnú a nasledujú svoj vnútorný hlas povolania, tie prevažne vedia čo chcú, za čím idú, čoho sa zriekajú a robia to z hĺbky srdca,” konštatuje sestra Zuzana.

Deň otvorených kláštorov sa konal počas minulej soboty na celom Slovensku. Rehoľníci sa tak zapojili do iniciatívy pápeža Františka, ktorý vyhlásil rok zasväteného života. Jeho cieľom bolo dať možnosť inšpirovať sa ich charizmou, špiritualitou, duchovnosťou, zmyslom, či konaním dobra.

S prvým ročníkom tohto podujatia môžu byť sestry, pátri, kňazi oboch piešťanských farností i účastníci spokojní. Príjemný letný deň v kláštornej záhrade a prehliadku klauzúrnych priestorov otvoreného rehoľného domu, si nenechalo ujsť okolo tristo účastníkov, stovky detí, rodičov a starých rodičov.

-ad-

Reklama