Koktail
Trabantisti naplnili kemp pokojnou atmosférou i rachotom motorov
Kemping Pullmann na Banke patril počas víkendu zrazu trabantistov, ktorí ho naplnili pokojnou a priateľskou atmosférou i rachotom dvojvalcových motorov. Pripravená bola spanilá jazda do Podolia, kde motoristi navštívili park miniatúr Matúšovo Kráľovstvo a aj súťaže, napríklad šprint v tlačení auta, či koncert skupiny Carpe Diem. Bakelitových krások bolo tento rok síce menej, ale k videniu boli niektoré naozaj krásne historické kusy či vytuningované športiaky.
Niektorých majiteľov sme sa spýtali ako sa ku Trabantu dostali, čo je na ňom najzaujímavejšie a výnimočné.
„K trabantom som sa dostal cez môjho otca, ktorý v 1968 kúpil trabant. Odvtedy som k tomu prilipol. Je to jednoduché nenáročné auto, niečo si dokážem opraviť aj sám a hlavne je to také auto pre obyčajných ľudí, ktoré ich dokáže prepraviť za malý peniaz. Spotreba 5,5 litra benzínu je naozaj výborná a ročnú poistku platím len okolo dvadsať eur. Najviac ma oslovilo to, že som s ním vyrastal a nachodili sme na ňom strašné kilometre. Štyri krát sme boli napríklad v Bulharsku a tam sa neišlo, aby sme prišli čo najskôr, ale zastavili sme, zakempovali a nebolo to také uponáhľané ako teraz,“ prezradil Jozef(53) z Plaveckého Podhradia.
„Dostal som sa k tomu tak, že Trabant bol mojím prvým autom v živote. Kúpil som si ho počas vysokej školy, v tej dobe stál okolo 5000 korún a potom som sa s ním nevedel rozlúčiť. Stalo sa to mojím koníčkom a keď sme si založili rodinu, tak sa snažíme chodiť spolu po zrazoch. Pre mňa je na Trabante zaujímavé, že je taký jednoduchý. V jeho jednoduchosti je krása. Údržba náročná nie je, skôr je to náročné na čas a na zháňanie súčiastok,“ opísal svoj koníček Martin(37) z Ratnoviec.
„O trabanty sa zaujímam v podstate od malička, pretože keď som sa narodil, tak otec kúpil trabant. Neskôr som si kúpil aj ja svoj, ktorý som poopravoval a momentálne renovujeme aj ten otcov. Údržba je nenáročná, ak sa náhodou niečo stane na ceste, tak sa to na ceste aj opraví. Má to dva valce a jeden keď prestane ísť, tak sa dá ísť aj na jeden,“ povedal Palo(33) z Liptovského Mikuláša.
„Asi dva- tri roky dozadu som začal brigádovať, pretože som si chcel kúpiť nejaké auto. Pôvodne som si chcel kúpiť Škodu Rapid a keď som bol na návšteve za sestrou v Berlíne, v múzeu som videl Trabanta. Odvtedy ma to dosť chytilo a vo februári 2014 som si ho kúpil k osemnástym narodeninám. Myslel som, že je v dobrom stave, ale bol v dosť zlom technickom stave. Za pomoci kamaráta sa mi ho po roku a pol podarilo dať dohromady. Ak sa správne nastaví karburátor a človek robí drobnú údržbu, je to spoľahlivé auto. Zatiaľ som s ním najazdil asi 1200 kilometrov. Najzaujímavejší je pre mňa dvojtaktný motor a dizajn auta, ktoré bolo takou ikonou socializmu ,“ porozprával nám Pavol (19) z Pezinka.
-lt-