Tip na výlet: Mohyla Očkov

Reklama

 

 

 

 

Pri hlavnej ceste medzi Vrbovým a Novým Mestom nad Váhom tesne vedľa obce Očkov sa nachádza Mohyla Očkov. Pochovaný v nej bol pravdepodobne v 12. storočí pred Kristom príslušník, zrejme knieža, velatickej kultúry. Súčasťou areálu je tiež Krvavá Krčka – pivnica niekdajšieho renesančného kaštieľa rodiny Očkajovcov, dom telhliara, ale aj Očkovské Tobruky, teda bunkre z druhej svetovej vojny.

Nálezisko Očkov patrí k najvýznamnejším objavom slovenskej archeológie na strednom Považí. V rokoch 1953, 1955, 1958 a 1959 tu odkryli pracovníci Archeologického ústavu SAV mohylu náčelníka z mladšej bronzovej doby a popolnicové pohrebisko z mladšej doby rímskej.

Reklama

 

V mohyle bol pochovaný pravdepodobne príslušník, azda knieža, tzv. velatickej kultúry, v 12. storočí pred Kristom. Ľud tejto kultúry obýval územie dolného Rakúska, západného Maďarska a juhozápadného Slovenska. Mohyla v Očkove z obdobia velatickej kultúry bola prvým objavom svojho druhu. Svojim významom ďaleko presahuje rámec Slovenska.

Do mohyly boli uložené spálené pozostatky príslušníka vtedajšej vládnucej elity s bohatou pohrebnou výbavou, z ktorej sa však zachovali len zvyšky, pretože prešla ohňom pohrebnej hranice. Obrady, ktoré sa vykonávali pri pohrebe boli podobné tým, aké popísal vo svojom diele antický básnik Homér.

Reklama

 

V objekte je rekonštruovaný odkryv hrobovej komory na základe nálezových okolností. Mŕtveho položili na hranicu o priemere asi 10 m v slávnostnom odeve spolu s bronzovými a zlatými šperkami. Na hranicu poukladali nádoby s tekutou a mäsitou potravou. Vedúce vojenské postavenie mŕtveho vo vtedajšej spoločnosti symbolizuje meč, kopija, štít, konský postroj. Na mieste spáleniska vykopali obdĺžnikovú etážovú hrobovú komoru, ktorej dno i spodné steny boli vydrevené. Na podlahu po zhrnutí zvyškov pôvodnej hranice rozmiestnili nádoby. Hrobovú komoru potom pokryli sedlovitou strechou, ktorú podopierali drevené koly. Na strechu poukladali ďalšie milodary, bronzové a hlinené nádoby. V niektorých z nich sa nachádzala tekutá potrava, v iných boli nedohorené ľudské kosti – pravdepodobne pozostatky ľudských obetí pri úmrtí náčelníka. Na strechu naniesli vrstvu spraše striedavo s vrstvami kameňa. Na kamenné jadro navrstvili zeminu. Okraj dobudovaného celku spevnili kamenným vencom s priemerom 25 m.

V 3. až 4. storočí bol areál v okolí mohyly z doby bronzovej znovu využitý na pohrebné účely. Do urien to svojich mŕtvych pochovával germánsky kmeň Kvádov. Pohrebisko bolo objavené už v roku 1914 a odvtedy bolo narúšané zemnými prácami, ale aj vykrádané. Pri archeologickom výskume z 50. rokov minulého storočia tu preskúmaných 57 hrobov. V urnách boli okrem spálených ľudských pozostatkov nájdené aj šperky zbrane a predmety dennej potreby.

Krvavá Krčma – renesančný kaštieľ rodiny Očkajovcov

Kaštieľ bol predposledným sídlom rodu v katastri obce Očkov a postavený bol pravdepodobne v 17. – 18. storočí. Veľa sa o ňom nevie. Očkajovci sa z neho presťahovali do novšieho tehlového sídla v strede vtedajšej obce niekedy začiatkom 19. storočia a starý kamenný kaštieľ bol rozobraný. Materiál z neho použili na iné stavby. Dnes sa z neho zachovala len pivnica nazývaná „Krvavá Krčma“. Kedysi bola v zemi, keďže však na mieste bola neskôr tehelňa, dnes sa návštevníci nachádzajú pri prehliadke značne pod úrovňou niekdajšieho terénu. 

Ku krčme sa viaže povesť, že krčmár potom čo svojich hostí riadne opil, ich zahrdúsil a okradol, takže do krčmy vchádzalo viac hostí ako vychádzalo.

Tehelňa s ľudovým domom

Začiatkom 19. storočia, po opustení kaštieľa, sa na tomto mieste začala postupne ťažiť kvalitná hlina. V tehelni sa vyrábala najskôr nepálená tehla, začiatkom 20. storočia sa tu postavili vypaľovacie pece a tak sa tu produkovala zvonivá, červená tehla  s označením „O.K.“ čo znamenalo „Obec Korytné“, pretože tehelňa v tej dobe patrila pod vedľajšiu obec Korytné.  V tom čase bol postavený jeden z prvých domov vymurovaných z pálenej tehly v tejto lokalite  a bol to práve dom tehliara a jeho rodiny.

Tobruky – vojenské bunkre z II. sv. vojny

Bunkre tohto typu dostali svoj ľudový názov podľa miesta v severnej Afrike, kde boli po prvý raz použité. Nemci ich vo veľkom používali na vlastnom i okupovanom území. Boli určené na streľbu z guľometu, menej často z ľahkého granátometu, ale prípade potreby sa mohla použiť akákoľvek ručná zbraň.

Všetky Tobruky postavené na Slovensku boli súčasťou obrannej sústavy spájajúcej Jadranského a Baltského mora. Koľko ich bolo na Slovensku postavených sa zatiaľ presne nevie, k 1. marcu 1945 je v nemeckom pracovnom výkaze zaznamenaných 25 bunkrov v Bratislave a 36 v pásme od Bratislavy do Kysuce, ale do oslobodenie boli zrejme postavené aj ďalšie. V súčasnosti sa na Slovensku vie o 15 zachovaných bunkrov tohto typu.

Očkovské Tobruky boli určené na stráženie a obranu cesty z Vrbového do Nového Mesta nad Váhom. V okolí bola nájdená vystrelená munícia, takže pravdepodobne boli použité v boji. Tieto Tobruky sú jedinými zachovanými a známymi v oblasti Malých Karpát. V blízkosti sa nachádzali dvojice takýchto bunkrov v Piešťanoch a v Čachticiach.

-red- Zdroj info: Mohyla Očkov Foto: -th-

Reklama