Tip na jesenný výlet: Dolnosokolské jaskyne, Sokolie i Visiace skaly – na jednej trase

Reklama

 

 

 

 

V okolí Piešťan sa nachádza viacero zaujímavých výletných lokalít. Keď ich navštívite, dozviete sa aj fakty, o ktorých ste možno ani netušili. Aktuálny tip na výlet má štart za obcou Moravany nad Váhom v závere doliny potoka Striebornica. Z Výtokov, vzdialených len desať kilometrov od Piešťan, si prejdeme mierne náročný šesťkilometrový okruh plný pestrých zaujímavostí.

Údolím potoka Striebornica, okolo rovnomenného jazera až k záveru doliny vás povedie lesná asfaltová cesta. Na konci doliny prídeme okolo rekreačného zariadenia Výtoky na zvažovisko dreva k centrálnej mape s cyklopoludníkom, kde je možnosť parkovania. Parkovacie miesta a lesná cesta slúžia hlavne pre potreby Lesov SR na krátkodobé uskladnenie a zvoz vyťaženého dreva. Preto odporúčame plánovať výlety autami do tejto oblasti na dni pracovného voľna alebo v pracovné dni až po 15. hodine, z dôvodu možných stretov s ťažkými mechanizmami. Na Výtokoch sa ocitnete v lone prírody a môžete tu nastúpiť na okruh, ktorého štart a cieľ sú pri stojane s centrálnou mapou pohoria. Okruh sa dá absolvovať za dve až tri hodiny, podľa schopností a záujmu účastníkov výletu.

Reklama

 

Okruhom pôjdete najskôr krátko po asfaltovej ceste späť okolo studničky Výtoky, kde sa končí aj zeleno značená odbočka, vedúca okolo rekreačného zariadenia Výtoky. Trasa ďalej vedie až k turistickému smerovníku Výtoky – Rekreačné stredisko.

Reklama

 

Pri smerovníku odbočíte z cesty doľava a turistickým lesným chodníkom stúpate nahor. Tento zeleno-značený turistický chodník vás povedie prevažnou časťou okruhu až na hrebeň. Zdoláte pritom dva najstrmšie úseky trasy a prídete do oblasti spodnej časti Krahulčích vrchov na Sokolie skaly.

Tajomstvá Sokolích skál

Sokolie skaly sú významným archeologickým územím, viac vám povedia informačné tabule. Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa bola osídlené už v mladšej dobe kamennej a vyhlásené za prírodné pamiatky v roku 1994. Ležia neďaleko od seba v nadmorskej výške okolo 480 metrov. Veľká dolnosokolská jaskyňa je dlhá 15 metrov a predstavuje významné archeologické nálezisko z doby kamennej. Malá dolnosokolská jaskyňa je o päť metrov kratšia a podobne ako jej susedka je bez krasovej výzdoby.

Chodník ďalej vedie po vrcholcoch hrebeňa Sokolích skál k pietnemu miestu. Tu sa každoročne pri pamätníku schádzajú desiatky kamarátov a obdivovateľov piešťanského horolezca Vlada Plulíka, ktorý spí svoj večný sen niekde pod himalájskou osemtisícovkou Broad Peak. Vlado Plulík stál v roku 1998 na vrchole Mount Everestu a od 26. júna 2008, keď nezostúpil z Broad Peaku (8047 m) v Himalájach, je nezvestný. Tichú spomienku tu môžete venovať jemu a aj horolezeckému nadšencovi Viktorovi Suchému.

Na Sokolích skalách sa vo vetre trepocú farebné vlajočky a za pekného počasia sa môžete tešiť z výhľadov na zrúcaninu hradu Tematín, vrchy Bezovec i Marhát.

Keď prejdete kúsok po vrcholovom hrebeni, vľavo uvidíte skaly, ktoré patria k obľúbeným cvičným horolezeckým terénom. Tu trénoval aj Vlado Plulík a obrazne povedané, stále sú tu odtlačky jeho prstov. Zo skál trčia skoby a pri troche šťastia zazriete v skalách horolezcov, ako si cibria techniku lezenia.

Na stredovekých križovatkách

Dostávame sa k smerovníku Krahulčie vrchy. Odtiaľ naše putovanie pokračuje vľavo, kde zelená značka vedie spolu s červenou turistickou hrebeňovou značkou a červenou cykloznačkou Hrebeňom Považského Inovca až na Trhovičnú lúku (niekedy označovanou aj ako Gajda sedlo).

Cez les vpravo vidieť masív Krahulčích vrchov s menšími skalnými jaskynkami a dominantnou Mačacou jaskyňou, ktorá sa vyznačuje pozoruhodnou fluviokrasovou výzdobou i archeologickými nálezmi. Jaskyňa meria 160 metrov, no kvôli nebezpečnému vstupu nie je prístupná verejnosti.

Asi v polovici cesty k Trhovičnej lúke prídete k smerovníku Sedlo Gajda, odkiaľ vedie odbočka označená trojuholníkovou červenou značkou vyhliadky. Cesta vedie k Visiacim skalám. Toto územie bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku v roku 1994 a od roku 2004 má pridelený štvrtý stupeň ochrany.

Pri vstupe na toto chránené územie vás víta informačná tabuľa s mapkou a návštevným poriadkom, i s opisom a obrázkami tunajšej fauny a flóry. Najväčšiu ochranu tu z rastlín požíva poniklec veľkokvetý a zo živočíchov modlivka zelená.

Územie prírodnej pamiatky patrí do katastra obce Hubina. Za dobrej viditeľnosti sa tu otvárajú nádherné výhľady na Topoľčany, priľahlú kotlinu s dedinkami a poľami, a tiež na okolité horstvá: Tribeč s neprehliadnuteľným vrcholom Zobora , ale i vzdialenejší Vtáčnik či Male Karpaty a niekedy, najmä v zime, aj zasneženú Veľkú Fatru. Nachádza sa tu spomienkový stĺp so skautskou ľaliou a tabuľkou venovanou propagátorovi tohto hnutia, učiteľovi Eduardovi Kolníkovi z Nitrianskej Blatnice, i kovový kríž a malá jaskynka.

Naplnení dojmami z výhľadov sa vrátime z odbočky do sedla Gajda odkiaľ chodník pokračuje po zelenej/červenej značke na Trhovičnú lúku (značená aj ako Gajda sedlo). V stredoveku bola dôležitým miestom obchodu, spájajúcim Nitru s Moravou. Dnes už opustená Trhovičná lúka sa nachádza priamo na hrebeni Považského Inovca, na spojnici cez priesmyk medzi Moravanmi nad Váhom s kaštieľom a Výtokmi, a medzi Nitrianskou Blatnicou s kaštieľom a lúkou Púst pri rotunde sv. Juraja. Bolo to ideálne miesto na stretávanie niekdajších kupcov a obchodníkov. Naši predkovia sa cez horský priechod dostali z nitrianskej strany až na Kostolec v Ducovom, a keď zišli k rieke Váh a našli brod, mohli pokračovať s batôžkom na pleci či koňmo až na Moravu.

Pri predstave, ako sa tu mohlo obchodovať, sa vynárajú obľúbené úsmevné scény z filmu Sváko Ragan s nezabudnuteľným Jozefom Krónerom. Z literatúry je známy zbojník, ktorý pochádzal zo známej zbojníckej rodiny Szerencz z Oslian a prepadával svoje obete na tejto stredovekej obchodnej ceste.

Z Trhovičnej lúky sa vrátime späť na Výtoky po odlišnej zelenej šikmej značke náučného chodníka Nitrianska Blatnica – Ducové. Zatiaľ v mape nie je uvedený, a tak C je vyznačená Trhovičná lúka. Chodník vedie kúsok späť na zložitejšiu križovatku viacerých turistických i cykloturistickych ciest a odbočiek, s náročnejšou orientáciou. Budeme sa držať šikmej značky náučného chodníka, ktorá vedie priamo lesným chodníkom stále dolu dolinkou zvanou Sokol. Tu môžeme na jar natrafiť na malú plantáž fialových kvetov chochlačky dutej, ale pozor, rastlina je jedovatá, i keď patrí medzi liečivé byliny využívané vo farmaceutickom priemysle. Prídeme priamo do cieľa našej trasy k centrálnej mape a zaparkovanému autu.

Zdroj a foto: Rezort Piešťany

Reklama