Príbehy vodníka KriVáha: Wassermann a Winter

Reklama

 

 

 

 

V príbehu vodníka spod Benátok bola zmienka o tom, že mnohých vodníkov po pamätnej povodni 26. až 28. augusta v roku 1813 zmietlo až do nížinných oblastí povodia Váhu, ba niektorých až do Dunaja.

[singlepic id=24142 w=320 h=240 float=right]Keď končil barón Medňanský svoju pamätnú plavbu plťou po Váhu v roku 1824, popisuje krajinu na dolnom toku takto: „Ako životom omrzený, nič už od sveta neočakávajúci starec plazí a vlečie sa pomaly a lenivo Váh v poslednom úseku svojho toku.“ Takto vidí Váh v krajine okolo Vlčian a Nededa, kde sa voda rozlieva šírinou aj pri bežnej výške hladiny.

Reklama

 

Aká veľká však musela byť na tejto rovine zaplavená plocha počas spomínanej povodni? Na ľavej strane určite až po Palárikovo a Tvrdošovce a na pravej strane, na juhozápad sa prevalila cez tok Čiernej vody ďalej na Topoľníky a Trhovú Hradskú. V tomto čase a na týchto miestach začína aj odysea ďalšieho vodníka z rodiny KriVáhov.

Predtým však skúmajme pôvod mena tejto vodníckej rodiny. Kým v úvode svojej plavby barón vzdáva hold miestu zrodu Váhu, vysokému tatranskému Kriváňu, pred koncom plavby nazýva Váh „synom tatranského Kriváňa“ a Dunaj je „západoeurópsky kráľ vôd.“ Meno KriVáh je symbiózou týchto krajinných veličín od Tatier k Dunaju.

Reklama

 

 

Vráťme sa však späť, kedy nevídané prírodné divadlo zmenilo široké okolie povodia Váhu, kde príroda ukázala svoju silu tak, ako asi nikdy predtým a určite nikdy potom až do dnešných dní. Po troch hrôzostrašných dňoch precitol jeden z najstarších členov klanu KriVáhovcov na pokraji klesajúcej hladiny vyliateho Váhu neďaleko Tvrdošoviec. Keď sa ako tak vystrábil z bolestí a zoznámil sa s okolím, rozmýšľal o svojom osamelom osude, lebo nikde nenašiel nikoho z rodiny a v nánosoch bahna hľadať nevládal. Keď časom zistil ako plynie život v neďalekom Nedede a Vlčanoch, rozhodol sa začať nový život. Dunajské lode vtedy plávali s tovarom až po Neded.

[singlepic id=24145 w=320 h=240 float=left]Medňanský o tom píše: „Na každý trh v Pešti sťahujú sa z horných končín Uhorska všetci židia mužského rodu… Keď tam tovar nakúpia, naložia ho spoločne na najaté lode a dovezú proti prúdu až do Nededu.“ Pár rokov sledoval vodník toto dianie, zoznamoval sa s tovarom, cenami, s ľuďmi žijúcimi popri trhovej hradskej, s ich životom a rečou. Najviac sa mu páčilo obchodovanie so súknom a textilom. Popri tomto sortimente sa zoznámil aj s obchodníčkou z Trenčína, ktorá prišla do Nededu. Zoznámili sa, zblížili a prijal jej vieru a ju za manželku.

Manželia Wassermanoví sa časom presťahovali ku prvej zástavke lodí z Pešti v Hornom Uhorsku, ktorá bola v Ostrihome, kde žili pri pokojnej riečke Ipeľ a tam mohol nenápadne praktizovať svoje vodníctvo a ako prvý sa vždy dostal po tovar z Pešti. Od svojho druha ktorý operoval v Piešťanoch mal informácie pltníckou poštou o pltiach so súknom z Horniakov, ale aj o kvalitných plátnach z Púchova a z Moravy. Vtedy ponáhľal do Nededu, aby opäť ako prvý nakúpil. Tak plynul ich spokojný a úspešný život ďalšie desaťročia.

Nevedno či manželka postrehla a tolerovala jeho vodnícky pôvod a s toho vyplývajúce nutné praktiky? Sama však vodníčkou nebola, ináč by ich deti museli tráviť časť dňa, či noci vo vode. Vo svojej viere však bola ortodoxná a vodnícke priezvisko jej časom vadilo. Na jej naliehanie ho zmenili. Dohodli sa aby začínalo na W. To písmeno W, teda wasser – voda sa mu neustále vynáralo v pamäti a hlavne v snoch. Nechal si preto vyveštiť a dozvedel sa, že voda je jeho minulosťou, prítomnosťou a hlavne budúcnosťou, cez vodu má dosiahnuť vyvrcholenie snaženia on a celá jeho rodina.

[singlepic id=24146 w=320 h=240 float=right]Kládol si otázky: Prečo voda? A ako? Akým spôsobom? Ani za vyše šesťdesiat rokov (spolu sa mu už blížilo na tristopäťdesiatku) nemohol zabudnúť na hrôzu, na peklo vodného živlu, ktorý bol príčinou jeho utrpenia a nedobrovoľného príchodu na Dolniaky. Voda však stále zostala jeho živlom, podmienkou jeho života, aby neuschol na suchu. Ale stačila mu riečka Ipeľ, či potok.

V jeho dileme pomohla mu náhoda na jednej z jeho obchodných ciest za textilným tovarom. Dozvedel sa, že v Piešťanoch sú kúpele na predaj. Nebola to celkom pravda, boli na iba prenájom. Bolo to ale znamenie, výzva? Spomenul si listy svojho príbuzného vodníka z Piešťan, ako sa mu chválil, že najmä v zime mu je dobre v teplej vode a horúcom bahne. A koľko ľudí tam vraj chodí, aby sa vyliečili.

Už pár rokov spolu ale nekomunikovali. Ani nevie prečo? Prečo ochladli ich vzťahy, kto bol na príčine? Nebol si istý tiež preto, že sa s „vodníkom“ už nechcel stýkať, veď bol vážený pán, úspešný a obľúbený človek, podnikateľ, nebude sa už s ním zahadzovať! Nik nevedel o ňom pravdu. Poradí si aj sám. A slovo sa stalo skutkom, ako sa píše v Novom zákone.

Kúpele si AW (takto si ho nazvime) prenajal a dal sa spolu so svojou rodinou do ich využívania a budovania. Na to on iného vodníka nepotrebuje! Usmial sa sebavedome pod svoje vykrútené fúzy. A basta! A práve toto bola jeho jediná chyba, ktorej sa dopustil, lebo ináč vyznával zásadu slušného jednania s každým.

Zradil takto rodinu Wassermann – KriVáh.? Asi áno a to sa mu vypomstilo. Dokonca niekoľkokrát. KriVáh by sa bol nad všetko povzniesol, keby nebolo pár malých zlomyseľností zo strany AW. Napríklad, keď osadili do Váhu veterné čerpadlo Friedländern (1894) a keď to čudo vodník obdivoval, vtiahlo ho a držalo za vlasy celé hodiny. Vtedy AW prikázal strojníkovi, aby vodníka riadne vylátal veslom, čo sa aj stalo. Keď po povodni v tom istom roku robotníci a vojaci stavali nový drevený most, mali za úlohu vodníka vždy odháňať, aby ich nezdržiaval v práci.

Vrátil mu to tým, že nahovoril robotníkov na štrajk. Po postavení Františkových kúpeľov potom vodník pravidelne kalil vodu pri čerpadlách do objektu, ba prinášal tam aj piesok a drobné kamene, a bohvieaký humus až sa rúry úplne zapchali. A to bola pre Františkové kúpele katastrofa. Keď sa vodník časom zoznámil s poštárom Gloss báčim, dal sa kontrolovať poštu pre AW a tak sa dostali dôležité správy Rónaiyovi, ktorý chcel odstrániť rodinu AW z kúpeľov.

[singlepic id=24144 w=320 h=240 float=left]To už AW definitívne pochopil, že kde je chyba. Zdôveril sa so všetkým svojmu synovi LW, aj so svojou celou životnou odyseou. Toto nakoniec viedlo k ku dvom vážnym rozhodnutiam. Rodina v roku 1907 konvertovala a LW uzavrel tichú dohodu s KriVáhom. Ten ako tichý spoločník, preukazujúci sa permanentkou do kúpeľov Irma prevzal na seba zodpovednosť za bezproblémový dostatok horúcej liečivej vody a horúceho liečivého bahna. Odvtedy pramene boli vždy v poriadku, priechodné a čisté. Kúpele úspešne napredovali v rozvoji a šírili slávu mestu Piešťany, lebo prinavracali zdravie niekoľkým stotisíckam ľudí. Pramene tak vydržali až do 60. rokov 20. storočia, napriek tomu že KriVáha už roky nebolo.

Z dôvodov vybudovania priehrady Drahovce a jazera Sĺňava KriVáhové povinnosti úspešne prevzal a odborne spravoval známy hydrogeológ Augustín Rebro, rodák z Košece na Považí.

Žiadalo by sa záverom tohto príbehu osvojiť si niečo, nejaký poznatok? Napríklad že väčšine ľudí stačí voda v studni (alebo vodovod) a vo vedre. Ale plahočiť sa v nej a v blate ktoré vytvára? Fuj!!! Radšej nie. Iní zase na vode a blate si postavia svoju existenciu spojenú s liečením verejnosti. A môžu to byť aj vodníci. Nie však podvodníci!

[nggallery id=1339]

Autor: Alexander Urminský Foto: archív autora

Reklama