Koktail
Piešťany očami detí 2016: Lea Chromiaková „Mestečko“
Víťazkou I. kategórie – žiakov IV. až VI. ročníka, literárnej súťaže Piešťany očami detí, ktorú pravidelne organizuje Mesto Piešťany, sa stala v roku 2016 Lea Chromiaková zo Základnej školy na Brezovej ulici. Blahoželáme a jej príbeh o mestečku, ktoré sa odsťahovalo od svojich obyvateľov, prinášame v pôvodnej podobe (bez redakčných úprav).
MESTEČKO PIEŠŤANY
Kde bolo, tam bolo, za Novým Mestom nad Váhom, blízko pri Trnave, sa rozprestieralo mestečko Piešťany. Mestečko Piešťany bolo spokojné. Jedno z najspokojnejších. Ale od minulého týždňa sa mu rýchlo zmenila nálada. Všimlo si, že ľudia si ho prestali vážiť. Videlo porozhadzované smeti po uliciach, poprevracané koše, na tráve porozhadzované ohorky, v parku na ihrisku rozbitý kolotoč a vylomenú hojdačku, na cestách porozbíjané sklenené fľaše, v potôčiku hodený nákupný vozík a na lavičkách nalepené žuvačky. Ale najviac ho mrzelo, že ľudia si to nevšímali. Jedného dňa to už nevydržalo a tak sa so všetkými budovami i kostolmi odsťahovalo preč, ale bez obyvateľov.
No, ale toto si už všimli! Zmizli im domy, kostoly, banky, záhrady, hotely a dokonca aj to ihrisko v parku! Ocitli sa na holej zemi. Tak si posadali do kruhu a začali sa radiť.
Jedna pani z Teplickej ulice povedala: „Netuším, čo sa stalo, ale myslím si, že nás uchytil nejaký vír a odniesol nás na nejakú inú planétu.“
„Ja si myslím, že určite sa vylialo more a odplavilo nám mesto a … prosím ťa, kde je tu nablízku more?“ prerušil ho ujo Ivan.
„A keby malo odplaviť mesto, tak odplaví aj nás.“
„Podľa mňa sme si mestečko Piešťany nevážili a ono od nás odišlo preč a nechalo nás tu.“
„Poďme ho my hľadať!“ navrhla pani, tá, ktorá býva na Teplickej.
„A nezabudnime sa mu ospravedlniť,“ povedali všetci naraz.
A tak sa obyvatelia mestečka Piešťany vybrali mestečko Piešťany hľadať. Na druhý deň ho našli v Českej republike. Smutné, osamelé a úplne špinavé. Tak im to prišlo ľúto, že takéto ospravedlňovanie ešte svet nezažil. Mestečko súhlasilo s návratom, ale pod podmienkou, že keď sa vrátia, vyčistia ho a opravia ihrisko v parku. Ako povedalo, tak sa aj stalo.
Obyvatelia ho vyčistili, až sa skoro od šťastia rozplakalo. A odvtedy nepadol na zem ani jeden jediný papierik.
KONIEC
Lea Chromiaková, 5.A, I. kategória – próza, ZŠ, Brezová 19, Piešťany, foto: archív PNky
Deti si vyskúšajú rôzne povolania. „Čím budem, keď vyrastiem… ?“ je tu
Žiwellný folklórny večer sa po prestávke opäť vracia
Piešťany podľa Wintera budú súčasťou Noci divadiel
Vo štvrtok farmári, budú aj domáce vajíčka
