Pamätihodností máme viac ako pamiatok – prvou v zozname je Kaplnka pri moste

Reklama

 

 

 

 

V areáli mesta Piešťany sa nachádzajú až štyri desiatky národných kultúrnych pamiatok, ku ktorým patria okrem známych architektonických objektov aj sochy, pomníky či mestský park. Okrem nich však mesto disponuje aj zoznamom takzvaných „pamätihodností“ – zaujímavých stavieb, sakrálnych objektov, umeleckých diel, ale i udalostí, či pamätných dní. Niektoré z nich sa nachádzajú v pamiatkovej zóne a existuje už i návrh na ich zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska. Iné sa dostali len do spomenutého miestneho súpisu až 69-ich hmotných nehnuteľných pamätihodností. Ďalších päť tvoria hnuteľné objekty – napríklad erb mesta či umelecké diela a zoznam uzatvára päťka nehmotných pamätihodností ako udalosti, významné dni a názvy. 

Zoznamy vytvorilo mesto ešte pred pár rokmi a tvoria prílohu Všeobecne záväzného nariadenia č. 2/2009, v znení novely č. 16/2013. Podľa tejto mestskej legislatívy sú vlastníci pamätihodnosti  povinní ochraňovať a užívať pamätihodnosť v súlade s jej pamiatkovou hodnotou, zachovávať dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov a územia (v zmysle Stavebného zákona).

Reklama

 

Pamätihodnosti, zapísané v evidencii, zároveň mesto prezentuje ako súčasť svojho kultúrnohistorického dedičstva prostredníctvom informačno-propagačných materiálov mesta, internetovej stránky mesta, tlače a pri kultúrnych a spoločenských podujatiach. V roku 2013 nehnuteľné objekty, zapísané do tohto zoznamu označili aj tabuľkami s jednotným vzhľadom, ktoré financoval Rezort Piešťany.

Reklama

 

V našom seriáli vám ich postupne predstavíme. Začneme prvou položkou z prílohy č. 1 – Zoznamu hmotných nehnuteľných pamätihodností, ktorou je:

Kaplnka pri Kolonádovom moste (Kaplnka Božského srdca Ježišovho), Winterova ulica č. 74. Podľa zoznamu ide o objekt v pamiatkovej zóne, navrhnutý na zápis do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR.  Sakrálnu stavbu – Kaplnku Božského Srdca Ježišovho staval staviteľ Henizl zo Senca, dokončená bola v roku 1897. Kaplnku stavali za pôsobenia dôstojného pána Jozefa Práznovského, farára z Hlohovca, ktorý mal dobré vzťahy aj s Erdödyovcani.

Nahradila barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého z roku 1760, ktorá stála v susedstve bývalého Panského hostinca, asi o sto metrov západnejšie, medzi riaditeľstvom kúpeľov a bývalým kníhkupectvom v parku, na mieste, kde je teraz fontána. Stavali ju počas účinkovania farára Adama Krizsana. Barokovú kaplnku ľudia tak obľubovali, že kardinál Rudnay vydal povolenie na slúženie svätých omší pre kňazov, ktorí sa liečili v Piešťanoch. Koncom 19. storočia však bola kaplnka už opustená a nakoniec zbúraná. Z bývalej kaplnky sa zachoval obraz znázorňujúci, ako umučeného Jána Nepomuckého hádžu z pražského Karlovho mosta do Vltavy. Namaľoval ho v roku 1882 františkánsky fráter Konrád Švestka pre rodinu Jána Čiepku a manželku. Obraz je dnes umiestnený nad dverami sakristie v novšej Kaplnke Božského Srdca Ježišovho.

Pôdorys kaplnky je obdĺžnikový s polygonálnym uzáverom presbytériovej koncepcie. Stavba má rovný strop a výraznú rímsu, steny sú členené plochými pilastrami a korintskými hlavicami. Napriek tomu, že zvonku pôsobí ako neogotická resp. pseudogotická, v skutočnosti je to eklektická stavba. Sedlová vežička bola pôvodne pokrytá zinkovou škridlou.

Fasáda je zdobená zuborezmi, rímsami a pilastrami. V štíte na priečelí je v kruhovom reliéfe Panna Mária Lurdská. V nikách sú sochy sv. Alžbety Durínskej a sv. Štefana, kráľa. Pozostatkom komunistickej ideológie v Československom štáte je, že sv. Štefan nemá na vyobrazení atribút štátnej moci – korunu.  Pôvodné maľby od Erika Pauly už neexistujú. V roku 1975 bolo liturgické zariadenie prebudované podľa smerníc II. vatikánskeho koncilu. Autorom interiéru je architekt Ľudovít Chmelár, donátor M. Medek.

Kaplnka patrí k piešťanskej Farnosti sv. Cyrila a Metoda a okrem rímsko-katolíckych omší sa tu každú tretiu nedeľu slúži aj gréckokatolícka. Pre svoju romantickú polohu pri Váhu a parku je často vyhľadávaným miestom svadobných obradov.

Zdroj: piestanycm.fara.sk/kaplnka-bozskeho-srdca-jezisovho, Použitá literatúra: Ľudovít Chmelár-Hlohovský (2003). Piešťanský dekanát. Magma, Čadca, 58-59, www.piestany.sk

Reklama