„Nevieme, že nič nevieme,“ tvrdí významný lekár Prashant Kakoday

Reklama

 

 

 

 

 

Piešťany navštívil v dňoch 4. až 7. júna doktor Prashant Kakoday, praktický chirurg a v súčasnosti riaditeľ Centra pre integrálne zdravie v Cambridge vo Veľkej Británii. Tento odborník sa zaujíma predovšetkým o tému vedomia, mysle a o meditáciu. Počas posledných vyše 10 rokov kombinuje vo svojej praxi ako ortodoxnú tak holistickú metódu liečby, navštívil vyše 70 štátov sveta, univerzity, zdravotnícke zariadenia a rôzne organizácie včítane Spojených národov v Ženeve. V roku 1994 prezentoval Svetovej zdravotníckej organizácie WHO svoj pohľad na zdravie, nazývaný The Concept of Total Health. Cíti, že súčasný prístup k zdraviu je neúplný, lebo ignoruje význam a zmysel onemocnenia samotného.

„Sme skupina kolegov a zisťujeme, že v našom kruhu akoby stále koluje choroba, len čo jeden z nás vyzdravie, ochorie druhý, a tak ďalej. Súvisí to s mysľou? Ako?“ „ Aj človek, ktorý má iba zápal priedušiek, v strese sa mu zhorší stav. A naopak. Doporučujem zmeniť postoj – to sa dokážeme naučiť. Aspoň na minútu stíchnuť, vybehnúť z role, zastaviť sa,“ povedal doktor Prashant.

Reklama

 

O téme vzťahu medzi psychikou, emóciami, správaním a zdravím prednášal v Centre Spoločnosti Slovensko-indického priateľstva na Winterovej ulici číslo 3. Počas víkendového seminára prezentoval svoje vedomosti aj v liečebnom dome Esplanade pre anglicky hovoriacich pacientov. Prekvapil schopnosťou aj najťažšie a najzložitejšie procesy v mozgu, body-mind vzťahu tela a duše vysvetliť jasne a zrozumiteľne. Dnes už každý študent medicíny, psychológie a vzdelaný človek vie, že prežiť na Zemi, kde ráno vidíme vychádzať slnko na východe a zapadať na druhej strane a pritom sa planéta Zem točí okolo slnka, vôbec nebola, nie je a nebude ľahká vec. Veď sme podobne ako iné cítiace bytosti konfrontovaní nastraženou pascou. „Nevieme, že nič nevieme,“ zdôrazňuje Prashant Kakoday.

Spirituálna inteligencia alebo skrátene SI.

Reklama

 

 

 

Dnes už vieme, že nestačí mať iba vysoké IQ, formálne vzdelanie, aby sme uspeli na javisku sveta a prežili. Bez emočnej inteligencie a ovládaní toxických emócií, rušivých napríklad depresívnych myšlienok to nejde. Aj keď je veľmi ľahké zatvoriť oči pred vnútornými démonmi a projektovať ich na niekoho iného v okolí a démonizovať čosi zástupné. Najbližšie okolie rýchlo zvykne prehltnúť háčik ako hlúpa rybka na rozdiel od tých iných so spirituálnou inteligenciou.

A tak sa zamotávame stále viac do klamstiev, debát o vonkajších nepriateľoch, poloprávd, sugescií a autosugescií, sebaklamov. Vzniká na mieru ušitá dráma a ocitáme sa na javisku, každý v svojej role. A tak je to ozaj len otázka času, kedy sa identifikujeme so svojou rolou a už nie sme X.Y. ale agent 007, či kráľovná Sissi, alebo podvedená mladá žena, odvlečená z domova a nútená k prostitúcií, na hranici biedy, čeliaca skorumpovaným policajtom a zločincom, ktorí sú o krok ďalej. A tak namiesto úspešnej umelkyne – mladej absolventky vysokej školy v Litve, je tu ruina, zneužívaná a týraná striptérka v nočnom bare, neustále mysliaca ako utiecť z tejto nočnej mory spolu s ďalšími, ktorí prehltli háčik. A celá Zem sa hemží mnoho ďalšími sklamanými, nespokojnými, trpiacimi a živoriacimi ľuďmi, prežívajúcich „drámu“. I tými, ktorí si myslia, že už sú „za vodou“ a pritom bojujú o prestížne postavenia, o nové zákazky „zubami-nechtami“, o nové lásky, ktoré im vedia zabrnkať na city. Nevediac, ako usilovne poskakujú a slúžia vnútornému démonovi, ktorý ich má plne v hrsti.

Je to o skúške našej inteligencie. Do akej miery sme schopní byť „hosťom“ tu a v každom momente, na mieste, kde nám trvalo nič nepatrí, iba dočasne si užívame pohodlie, a je len otázka času, kedy odídeme z tejto zeme. U niekoho sú to zlomky času, dni, týždne, maximum 100 rokov. Tí z nás s vysokou spirituálnou inteligenciou, sa dokážu prestať identifikovať s rolou a zrealizovať kvantov skok, byť sám sebou, pánom mysle, nie jej otrokom. Objavujú inú sféru bytia, pravú identitu – dušu. A v druhej fáze sa stávajú študentmi, ktorí nastúpili vnútornú cestu sebapoznania. Ktorí denne praktizujú aj mentálny výcvik mysle. Ale pozor, ako sa dozvedáme, a vieme aj z ľudovej múdrosti, pýcha predchádza pád. I medzi duchovnými ľuďmi je veľmi ťažké nedať sa chytiť na háčik a zostať „najmenším bratom“. Naviac, všetky náboženstvá rozpoznali silu démona, diabla tu „dolu“. A nedá sa opustiť javisko v ľudskom zrodení. Iba zmeniť postoj, byť hercom, nie rolou. Aj to je ťažké a málokto to dokáže. Preto sa zabíjame aj my ľudia, vedieme svetové vojny, stále viac peňazí dávame na zbrane, na armádu. A potom na nápravu dôsledkov týchto vojen. Chce to však začať u seba. Nepomôžu iba vonkajšie zmeny a reformy.
Nechýbala živá diskusia s doktorom Prashantom, kdekoľvek sa ocitol, aj čakajúc v Irme pred bahniskom.

„Sme skupina kolegov a zisťujeme, že v našom kruhu akoby stále koluje choroba, len čo jeden z nás vyzdravie, ochorie druhý, a tak ďalej. Súvisí to s mysľou ? Ako?“ „Aj človek, ktorý má iba zápal priedušiek, v strese sa mu zhorší stav. A naopak. Doporučujem zmeniť postoj – to sa dokážeme naučiť. Aspoň na minútu stíchnuť, vybehnúť z role, zastaviť sa. Procedúry v kúpeľoch Piešťany sú efektívne, účinkujú ako hlboká relaxácia. A je tu u Vás v Piešťanoch viac slnečných teplých dní ako u nás v Cambridge. Teším sa na spoluprácu s Vami. A vydržte pravidelne po minúte meditovať aspoň mesiac, najlepšie v malom kruhu. A spojíme sa skypom,“ dopĺňa doktor Prashant.

Už počas víkendového seminára sme si zvykli po takmer každej hodine na „minútu ticha“. Bolo to efektívne. Čas, aby sme sa nadýchli a usmiali sa jeden na druhého. Viac o psycho-somatike je možnosť dozvedieť sa dňa 14. júna 19:00 pri premietaní životopisného filmu indického svätca Adiho Šankaračarja spojeného s besedou s Ankou Galovičovou v čajovni Medulienka. Tešíme sa na Vás.

-Text a foto: A. Galovičová

Reklama