Koktail

Názvy ulíc v Piešťanoch podľa hradov: Považský hrad

Published

5 rokov ago

14. júna 2020

PNky.sk

Reklama

Poznáte názvy, alebo mená ulíc na pomerne novom sídlisku v Piešťanoch? Ide o sídlisko za Bodonou na severe mesta. Všetky nesú mená podľa hradov na Považí. Je ich už štrnásť a stále ešte pribúdajú. Likavská, Starohradská, Strečnianska, Budatínska, Lietavská, Hričovská, Súľovská, Považská, Lednická, Košecká, Trenčianska, Beckovská, Čachtická, Tematínska . Predstavíme vám ich v poradí, v akom sú hrady na Považí od Liptova po Piešťany, samozrejme, aj spolu so samotnými hradmi.

V úvodných častiach I. a II. sú uvedené ulice Vážska a Považská, ktoré symbolizujú Piešťany ako mesto na Váhu, teda na Považí.

Reklama

Vznikli skôr, ako sa začala výstavba ulíc Za Bodonou v nerovnakom časovom období. Vážska ulica počiatkom 60. rokov minulého storočia a Považská koncom 70. rokov minulého storočia.

Pohľadnica Považského hradu na pohľadnici okolo r. 1945.

Považská ulica je uvedená v časti II. aj s niekoľkými zábermi, nebol však dokumentovaný Považský hrad. Preto mu venujeme trochu viac miesta v tejto časti. Nechajme prehovoriť najskôr baróna Alojza Medňanského: Plavíme sa pomedzi vrchy, ktorými sa Váh prediera. Vľavo je to Veľký Manín, kryjúci svojho menšieho brata – vľavo strmé kúželovité bralo so zvyškami budov Považskobystrického hradu. Svoje úpätie posunul až ku brehu rieky, takže ledva zostalo miesto pre nový zámok (kaštieľ) Szapáryovcov…Tunajšia zrúcanina ovládala nielen celé okolie, ale je aj sprievodcom každého, kto sa prechádza pod ňou v blízkom parku….Prví preslávili starý Považskobystrický hrad rytieri Podmanickovci, ktorí sa narodili v dedine na úpätí Manína, a ten aj im dal meno. Z Považskobystrického hradu vyrážali na zboj ako vojvodcovia na čele niekoľko sto ozbrojencov na Moravu a do Sliezka. Výbojnosťou a bohatstvom stali sa časom pánmi nad veľkou časťou Trenčianskej župy. To dalo vraj podnet k vytvorenie Žilinskej.

Reklama

Vystúpili sme z autobusu na poslednej zástavke obce Považské Podhradie a takto sa nám predstavil Považský hrad.

Možno po dvesto metroch od hlavnej cesty, zaujal nás obnovený kaštieľ Szapáryovcov.

Kaštieľ je súkromným majetkom a verejnosti je preto neprístupný.

Po krátkom a nenáročnom výstupe prichádzame ku hradu, ktorý pôsobí upravene, a na prácach sa pokračuje.

Vyhliadky z hradu sú na obec Podhradie i Považskú Bystricu a sledovať môžeme aj Váh, diaľnicu i železnicu.

Aj ku tomu hradu sa viaže povesť o tom, čo zlomilo moc bratov a spôsobilo pád rytierov Podmanickovcov. V neskorej jeseni roku 1543 tiahli Podmanickovci ako zvyčajne do vojny, ktorú vypovedali každému cudziemu majetku. Ján išiel na Moravu, Rafael do Sliezska. Rafael ešte cestou domov prepadol koč Sliezskeho rytiera Lasinkoviča, obarali ich o všetko čo malo cenu, skoro aj o život. Ale najväčšou korisťou bola pekná dcéra Lasinkoviča, krásna Hedviga.

Medňanský ešte veľmi podrobne, ale aj veľmi pekne a zaujímavo, rozoberá túto legendu.* (Pre tento seriál sa to asi nehodí?) Rafael Podmanický sa do svojej koristi, Hedvigy najskôr zakukal, potom zamiloval, ale ona jeho city neopätovala a požiadanie o ruku odmietla. Ohrdený tokajúci rytier zanevrel na všetko a všetkých a odmietol ju ukázať aj vlastnému bratovi Jánovi. Keď sa príčinu zlosti svojho brata Ján dozvedel, vysmial Rafaela, ktorý sa tak rozhneval, že v boji, ktorý nastal hrozilo, že príde k bratovražde, čomu priatelia a dvorania zabránili.

Keď Ján prekvapil Rafaela, ako búrlivo vyznáva Hedvige lásku, i jeho uchvátila Hedvigina krása a stal sa bratovým sokom .

No a ako to obyčajne býva, že kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí, bolo to aj v tomto prípade, kde víťazom sa stal jej brat, ktorý počas boja so svojimi proti bojovníkom Jána Podmanického, Hedvigu uniesol. V tých časoch, keď boj o majetok a boj o lásku sa často striedali a miešali, síce Podmanickí získali hrad Budatín, ale ich Považský hrad vtom období bol prvý krát v plameňoch.

Bratia nakoniec pochopili, že svoj boj o lásku a majetok neviedli, čestne, vydali sa súdom, ktorým sa roky vyhýbali, i panovníkovi.