Koktail

Majú niečo spoločné Čachtice a spisovná slovenčina?

Published

7 rokov ago

18. augusta 2017

PNky.sk

Reklama

Vedeli ste, že Čachtice sú okrem príbehov o krvilačnej grófke späté aj s inou významnou udalosťou v našich dejinách? Začiatkom augusta 1847 sa tu konala 4. sednica spolku Tatrín, ktorej sa zúčastnili mnohé významné osobnosti štúrovského obdobia a dohodli sa na uzákonení spisovnej slovenčiny a jej pravopise.

Spolok Tatrín bol prvým celonárodným spolkom Slovákov, ktorý vznikol z iniciatívy Ľudovíta Štúra 26. – 28. augusta 1844 na schôdzi popredných predstaviteľov národného hnutia v Liptovskom svätom Mikuláši. Názov Tatrín dostal podľa Tatier pod ktorými vznikol. Založenie Tatrína je považované za najvýznamnejší prejav slovenských organizačných snáh v predrevolučných rokoch. Jeho cieľom bolo podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku. Dosiahnuť to mal najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských študentov. Tento spolok prispel významne ku kodifikácií spisovného slovenského jazyka.

Reklama

Zasadania Tatrína sa nazývali sednice. Boli štyri, pričom najväčší historický význam majú prvá a štvrtá. Prvá sednica 26. – 28. augusta 1844 v Liptovskom sv. Mikuláši bola tou, kde spolok vznikol. Boli prijaté stanovy, schválená organizácia a členstvo. Prvým predsedom sa stal Michal Miloslav Hodža, pokladníkom Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, štyrmi prísediacimi – Ľudovít Štúr, Miloslav Hurban, Ctibor Cochius a Matej Tučko. Spolok sa ďalej skladal zo správcov a stálcov, medzi ktorými boli aj také osobnosti ako Janko Kráľ, Samo Chalupka, Bohdan Hroboň, Peter Kellner, Janko Francisci-Rimavský a mnoho ďalších.

Štvrtá sednica sa konala 9. a 10. august 1847 v Čachticiach. Pôvodne sa malo valné zhromaždenie stretnúť v Novom Meste nad Váhom, kde však nenašli vhodné priestory a preto prijali pozvanie Jozefa Urbanovského na faru v Čachticiach. Sednice sa zúčastnilo 61 hostí. Nechýbali medzi nimi slovenskí katolícki vzdelanci ako Závodník, Holček, Caban, Radlinský, Plošica, Ščasný, domáci Urbanovský a ďalší. Popredné osobnosti vtedajšieho národného hnutia sa dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny a jej pravopise.

Reklama

Jedným z hlavných bodov rokovania bolo vyriešenie otázky pravopisu. Zasadania sa zúčastnili štúrovci i bernolákovci, ktorí spoločne vyriešili spory ako písať v prospech etymologických zásad. Vymenovali jazykový výbor, ktorý dostal zodpovednú úlohu – pracovať na konečnej forme spisovnej slovenčiny. Jeho členmi boli Ľ. Štúr ( predseda výboru ), Andrej Caban, Eugen Gerometta, Jozeff Ščasný, Ctibor Zoch, Samo Bohdan Hroboň, Martin Hattala. Rokovalo sa tiež o členských príspevkoch, zabezpečení vlastnej tlačiarne a o urýchlenom vydaní kníh. Uzniesli sa, že piate valné zhromaždenie sa bude konať v Žiline – nekonalo sa. Čachtické zasadnutie Tatrína bolo posledné, keďže sa mu nepodarilo získať povolenie na svoju činnosť. Jeho žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že sa žiada o povolenie vzdelávať slovenský národ a v Uhorsku je len jeden národ – maďarský. Dôležitosť štvrtého valného zhromaždenia ( sednice ) spočíva predovšetkým v úspešnom zjednotení katolíkov a evanjelikov. Proces uzákonenia spisovného jazyka dovŕšila v októbri 1851 hodžovsko-hattalovská reforma slovenčiny, ktorá dala základ jej dnešnému pravopisu.

Stosedemdesiate výročie 4. sednice spolku Tatrín si Čachtičania pripomenú túto nedeľu 20. augusta spolu s 200. výročím narodenia J. M. Hurbana, ktorý sa narodil v neďalekom Beckove.