Ľudia boli a sú proti silám prírody a vesmíru bezmocní

Reklama

 

 

 

 

Prednáška v priestoroch občianskeho združenia Aksen pod názvom “Scenáre konca sveta. Možnosti prírody, ako nás zlikvidovať“, ktorú v stredu 29. apríla viedol Štefan Škulec, priniesla fakty o možných ohrozeniach ľudstva. Podľa slov bývalého generálneho riaditeľa Slovenského hydrometeorologického ústavu je naša civilizácia proti silám prírody či vesmíru bezmocná a už v minulosti bolo jej prežitie viackrát len dielom náhody. Supervulkány, prudké ochladenie klímy, zásah asteroidu či gama záblesk sú niektorými z príčin, ktoré na Zemi spôsobili takzvané vlny vymierania. Tých sa už v histórii odohralo približne dvadsať.

Reklama

 

REKLAMA

Reklama

 

 

Prednáška doplnená grafmi a fotografiami sa zaoberala výkladom prírodných katastrof, ktoré už postihli našu planétu v minulosti, a ktoré nás možno čakajú v budúcnosti. Ide o prirodzené pozemské a kozmické javy, ktoré sprevádzajú ľudstvo od jeho počiatkov a boli vždy predmetom záujmu rôznych kultov a vier v nadprirodzené sily. Až moderná veda dokázala viaceré z nich objasniť.

Vĺn vymierania sa na našej planéte odohralo približne dvadsať, ale najničivejších bolo päť. Vyhynulo pri nich až 70-75 percent živočíšnych a rastlinných druhov a k ich pravdepodobným príčinám patrili vulkanizmus, pád asteroidu, gama záblesk, respektíve kombinácia rôznych faktorov. Tou najhoršou bola vlna pred 251 miliónmi rokov v perm-triase, kedy vyhynulo až 96 percent rastlinných a 70 percent pozemských druhov. Podľa niektorých interpretácií prebieha veľké vymieranie druhov aj teraz, nie však kvôli prírodným katastrofám, ale v dôsledku činnosti človeka. Vymieranie môže mať aj “pozitívny“ dôsledok, pretože často uvoľní životný priestor pre rozvoj živočíšnych druhov, ktoré boli menšinové. Po vyhynutí dinosaurov sa napríklad začalo výraznejšie dariť cicavcom.

Z vesmíru nám hrozí väčšie nebezpečenstvo, ale jeho výskyt býva zriedkavejší najmä kvôli nízkej pravdepodobnosti zásahu. Zrážka s asteroidom o veľkosti 3 až 10 kilometrov by spôsobila úplný zánik života na Zemi. V júli 1994 sledovali vedci zásah Jupitera kométou Shoemaker–Levy, ktorá okolo planéty krúžila dlhú dobu. V atmosfére sa síce rozpadla, ale náraz fragmentu o rýchlosti 60 kilometrov za sekundu spôsobil výbuch o sile 6 miliónov megaton, čo asi dvestonásobne prevyšuje silu všetkých pozemských jadrových zbraní.

Ďalšími ohrozeniami sú gama záblesk, vznik supernovy či slnečná aktivita. Výbuch superovy sa uskutoční asi dvakrát za storočie, ale väčšina potenciálne nebezpečných hviezd sa nachádza ďaleko za hranicou ohrozenia, ktorá je päťdesiat svetelných rokov. Gama záblesk vzniká pravdepodobne pri zrážke neutrónových hviezd a tie následne vytvoria lúč gama žiarenia. Ak by planétu zasiahlo toto žiarenie vo väčšej intenzite zničil by na nej všetok život.
Prednášajúci prešiel po výklade vesmírnych nebezpečenstiev k pozemským ohrozeniam. Môžu nás zasiahnuť vlny cunami, zmena polarity planetárneho magnetizmu a aj náhla zmena klimatických podmienok.

To najhoršie čo nás môže postretnúť je bezpochyby explózia supervulkánu. Supervulkán je vlastne obrovská sopka a najväčší výbuch bol zaznamenaný v oblasti La Garita Cladera v Spojených štátoch. Erupcia pred približne 27 miliónmi rokov vyvrhla do atmosféry hmotu o objeme viac ako päť tisíc kilometrov kubických.
Ľudstvo na svojej koži už tiež okúsilo silu supervulkánu. Pred 75 000 rokmi jeden vybuchol na Sumatre v súčasnom jazere Toba. Vyvrhnutá hmota o objeme 2800 kilometrov kubických spôsobila globálnu zimu v trvaní šesť až desať rokov a ochladenie priemernej teploty na viac ako jedno tisícročie. Priemerná teplota Zeme sa momentálne pohybuje na úrovni pätnástich stupňov, ale v tomto období klesla pod nulu. Z našej vtedajšej populácie prežilo len niekoľko tisíc jedincov, čo dokazuje naša úzka genetická rôznorodosť.
Štefan Škulec na záver prisľúbil, že v prípade záujmu pripraví ďalšiu prednášku, tentoraz na tému katastrof, ktoré zapríčinil človek.

Autor: -lt- a -jr-

Reklama