Connect with us

Koktail

Kaplnka Božského Srdca Ježišovho ukrýva vzácnu relikviu

Published

on

Reklama

Piešťanská Kaplnka Božského Srdca Ježišovho bola v sobotu 3. júna dejiskom pontifikálnej svätej omše, ktorá sa konala pri príležitosti 100. výročia stretnutia troch cisárov v našom meste. Počas nej bola v kostolíku pri Kolonádovom moste slávnostne uložená relikvia posledného habsburského panovníka a blahoslaveného Karola Rakúskeho. Omšu celebroval emeritný trnavský arcibiskup Mons Ján Sokol. Dobovú atmosféru dotváral c. a k. dychový komorný orchester a zúčastnil sa jej arcivojvoda Georg Habsburg-Lothringen, ktorý je vnukom blahoslaveného rakúsko-uhorského panovníka a generálny adjuntant Peter Pritz. Karola I. blahorečil v roku 2004 pápež Ján Pavol II. vo Vatikáne spolu s nemeckou mystičkou Annou K. Emmerickovou.

Reklama

Blahoslavený Karol I. Habsburský (1887 – 1922) bol rakúskym arcivojvodom a uhorským kráľom z habsbursko-lotrinského rodu. Ako najstarší syn arcivojvodu Otta Františka a Márie Jozefy Saskej bol synovcom arcivojvodu a následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este. Ako posledný v následníckej línii nebol predurčený stať sa panovníkom, no zložitým vývojom okolností v životoch príslušníkov rodu sa Karol napokon stal priamym následníkom rakúskeho trónu. Karol už ako dvanásťročný študoval prírodné vedy na viedenskom benediktínskom Škótskom gymnáziu. Štúdium zavŕšil v Prahe.

Už v roku 1903 sa Karol stal poručíkom c. a k. armády. V roku 1911 sa oženil s príslušníčkou francúzskeho kráľovského rodu Bourbonovcov, kňažnou Zitou. Po smrti Františka Jozefa I. v roku 1916 prevzal Karol ako 29-ročný vládu nad monarchiou a ujal sa vrchného velenia armády. Habsburské dedičstvo prevzal Karol uprostred vojnového konfliktu, ktorý sa snažil čo najrýchlejšie ukončiť. Preto sa aj v zahraničnej politike cisár snažil o mierové jednania, no situácia sa mu postupne celkom vymkla z rúk. Na jar roku 1919 musel opustiť vlasť, do ktorej sa už nikdy nevrátil. Rakúsky parlament prijal zákony o zrušení všetkých Karolových panovníckych práv. Neskôr bolo rozhodnuté aj o jeho internácii i jeho rodiny na ostrove Madeira, kde 1. apríla 1922 zomrel. 

Reklama

[ngg_images source=“galleries“ container_ids=“3583″ display_type=“photocrati-nextgen_basic_thumbnails“ override_thumbnail_settings=“0″ thumbnail_width=“180″ thumbnail_height=“120″ thumbnail_crop=“1″ images_per_page=“0″ number_of_columns=“0″ ajax_pagination=“0″ show_all_in_lightbox=“0″ use_imagebrowser_effect=“0″ show_slideshow_link=“0″ slideshow_link_text=“[Show as slideshow]“ order_by=“pid“ order_direction=“ASC“ returns=“included“ maximum_entity_count=“1500″]-lt/Zdroj: tkkbs.sk/Foto: lt-

Reklama