Ako šofér z Európy musíte zabudnúť na to, že by Vám patril celý pruh, že máte niekde prednosť v jazde a že by ľudia mali chodiť po chodníkoch. Ak sa Vám občas bude zdať, že do takej malej uličky vaše auto nevojde, dočkáte sa zázrakov a vaše schopnosti predstavivosti budu rozšírené :)
Späť však do vlaku. Určite poznáte tie známe fotografie z preplnených vlakov, kde sú ľudia schopní naložiť sa aj na strechu. Už vieme, prečo je to možné. Aj náš samotný „Super fast express do Vasco Da Gama sa plazil priemernou rýchlosťou 45km/h vyše 15 hodín. Celé kupovanie lístkov a výber triedy, v ktorej sa zvezieme, to je na samotnú kapitolu. Vyskúšali sme si takmer všetky a v podstate je to jedno. Hocikedy môžete čakať, že sa pred Vás postaví staršia paní v sárí a pohľadom a posunkami Vás bude presviedčať, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a že štvormiestna sedačka s ľahkosťou pojme aj sedem indov.
Keď si Vás už všetci indiáni dôkladne poobzerajú a vyfotia na svoju facebook profile photo, pohľad Vám zastaví na tej kráse na vôkol. Oči zvedavosťou roztiahnuté dokorán sú, keď sa začne krajina zelenať…
Že sme už takmer na mieste, ohlasovali okolité hory. Štát Goa na východnej hranici totiž lemuje pás národných parkov a indickej džungle s obrovskými stromami aj vodopádmi. Po vyprahnutom Andhra Pradesi plnom prachu sme s radosťou vdychovali čistý voňavý vzduch pralesu.
Výhľad na hory, obrastené lesmi, nám pripomenul i naše krásne zelené Slovensko. Veruže po tých skalnatých kopcoch to bol pohľad, ktorý povzniesol dušu a uvoľnil dýchacie cesty. Častokrát si oveľa viac vážime veci, ktoré máme, až keď ich opustíme. Prechádzka do lesa bola pre mňa jednou z nich. Už sa neviem dočkať, kedy to opäť zažijem.
Postupne džunglové stromy začali nahrádzať palmy a nás delili od vytúženého čľapkania sa v slanej vode už len 2 hodiny cesty. Nedočkavo sme vykúkali von z okna, dojedali cestovné zásoby a počítali posledné minúty. Ešte zopár prestupov autobusom a sme tam.
Arambol, mestečko s najvychytanejšími party plážami v okolí a množstvom malých plážových bambusových chatiek. Miesto diania, stretávania sa, hudby, umenia, jogy a zábavy pre malých aj veľkých. Každý večer si je z čoho vyberať a na pláži, či v lokálnych baroch, všade máte možnosť stretnúť hudobne zdatných jedincov, ktorí džemujú každý večer po západe slnka.
Názvy barov ako Love Temple, Laughing Buddha, Oshoanic a podobne jemne naznačujú čo asi hýbalo týmto pobrežím pred pár rokmi. Dnes už o dosť viac turisticky vyhľadávané miesto zmenilo svoju hippie tvár a ako každá turizmom obliehaná zem, podľahla konzumerizmu a niekedy sa zdá, že všetci sú tu expertami na jogu alebo meditáciu za nie príliš symbolický poplatok.
Na každom kroku nájdete desiatky stánkov ponúkajúce vyčačkané indické oblečenie, aladinky rôznych farieb, či plážové šaty, ktoré si aj tak nikde inde ako na goa v indii neoblečiete. Na tých frekventovanejších plážach vás často oslovia aj lokálne indky a budú ponúkať špeciálne ceny za šperky, šaty či masáže nôh. Niekedy to býva veľmi zložité, zladiť vašu chuť si oddýchnuť a užívať pohľad na more s obchodníckymi stratégiami domácich.
Odkedy sme prišli do Indie, nenašla sa jediná príležitosť na kúpanie. V prvom rade preto, že väčšina jazier v najsuchšej časti indie, v štáte Andhra Pradesh, sú monzúnového pôvodu a hniezdi v nich množstvo tropického hmyzu a plazov. V druhom rade preto, že kúpanie v oblečení si predstaviť neviem a Indiáni si zas nevedia predstaviť polonahé ženské telo na verejnosti.
Konečne! Trochu výdychu a uvoľnenia a pocitu, že sa nemusíte skrývať pred pokriveným pohľadom skolonizovanej kultúry. I preskakovať vlnky sa nám zachcelo a máčali sme sa poctivo každý deň, užívajúc si pri tom pohľad do stratena na modrý horizont.
Anjuna Beach je to pravé party miesto pre ľudí, čo im chutí dávkovať si cez uši trochu tranzu. Psytrance parties na každom rohu a trvalá výzdoba v mnohých podnikoch láka už z pláže turistov, čo by si radi podskočili do opakujúcich sa dunivých rytmov v tomto pieskovom hippielande.
Pre tých vášnivých tanečníkov odporúčam pozrieť program Nyex a Hill Top klubu, alebo baru Shiva Valley. Toť malý náhľad práve na ten posledný:
Posledný západ slnka a ide sa domov. Z centra diania do stredu ničoho. Veľmi silný kontrast a pre nás praktická ukážka toho, že India má množstvo tvárí, vôní aj chutí. Už sa tešíme, aká bude tá ďalšia.
-Veronika Repková-