„El Niňo – Ježiško“ prichádza alebo ako ovplyvňujú klímu lokálne javy

Reklama

 

 

 

 

Téme atmosféricko – oceánskeho javu El Niňo – po španielsky chlapec alebo aj Ježiško, sa príhodne v predvianočnom období venoval na svojej prednáške v stredu 16. decembra v klube AkSen meteorológ a klimatológ Štefan Škulec. Hovoril o príčinách, priebehu ale aj dôsledkoch tohto javu, ktorý sa objavuje s periódou 2 – 7 rokov v Tichom oceáne, vrcholí v období Vianoc a narušuje významne priebeh počasia v globálnom meradle, a tak pravdepodobne aj v našom regióne. Prichádza aj v roku 2015 a podľa intenzity sa javí byť najsilnejším počas posledných 50-tich rokov.

Návštevníci prednášky sa okrem iného dozvedeli, že v súčasnosti vrcholí v Tichom oceáne aktuálne El Niňo, ktoré sa svojou intenzitou radí medzi najsilnejšie za posledných aspoň 50 rokov. Predchádzajúce El Niňo bolo v rokoch 2009 – 10. „V pamäti našej generácie je ešte El Niňo z rokov 1997 – 8, ktoré bolo veľmi silné a malo mimoriadnu mediálnu odozvu,“ vysvetlil bývalý riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu a súčasný predseda Seniorského parlamentu v Piešťanoch.

Reklama

 

El Niňo 1997-8 mal devastačné účinky v mnohých častiach sveta. Sucho v západnej časti Tichého oceánu negatívne ovplyvnilo efekty poľnohospodárstva na ostrovoch, Filipínach a v Indonézii. Iniciovalo lesné požiare a zdravotné problémy obyvateľstva. Sucho postihlo Guayanu a severovýchodnú Brazíliu. Silné dažde spôsobili povodne v južnej Brazílii, Paraguaji, Uruguaji v Argentíne. Lejakmi trpeli aj pobrežné oblasti Peru a Ecuadora. Peruánska vláda odhadla straty, spôsobené El Niňom na 3.5 miliardy USD. Silné dažde a povodne sa vyskytli aj vo východnej Afrike. Extrémne zrážky a povodne postihli aj povodie rieky Jang-c- tiang v Číne. NOAA (Meteorologická služba USA) odhadla, že celkové priame ekonomické straty, spôsobené El Niňom 1997/1998 boli 34 miliárd USD. Straty na životoch boli odhadnuté na 24 000 osôb.

Jav El Niňo začína obvykle v polovici roku tým, že v centrálnej a východnej časti rovníkového Tichého oceánu dochádza k veľkoplošnému vzostupu teploty povrchovej vody. Vrcholí počas novembra až januára nasledujúceho roku a končí v priebehu prvej polovice roku. Opakuje sa s periodicitou 2 až 7 rokov a je prejavom medziročnej dlhodobej premenlivosti klimatického systému.

Reklama

 

Názov El Niňo (v španielčine „chlapček“ alebo aj Ježiško) bol prvý-krát použitý v 19. storočí rybármi v Peru a Ecuadore. Označovali týmto názvom výskyt nezvykle teplej vody pri pobreží Peru a Ecuadoru, ktorý redukoval ich výlovy a vrcholil na prelome roku, o období Vianoc – sviatku narodenia Krista. Rybári pozorovali lokálny efekt pri pobreží a netušili, že je prejavom javu, ktorý zasahuje veľké plochy Tichého oceánu a následne má aj globálne dôsledky.

Počas El Niňa, teplá voda v centrálnom a východnom Tichom oceáne spôsobuje ohrev a výstupné prúdenie vzduchu, následne oteplenie vzduchu, tvorbu oblačnosti a zrážky. V západnej časti oceánu sa realizuje ochladenie vody a opačné trendy vo vývoji vývoja počasia. Normálny stav počasia je zrušený a vznikajú poruchy.

Veľkosť a rozsah zmien v atmosférickej cirkulácii, spojených s El Niňom sú tak silné, že sa šíria až za hranice Tichého oceánu. Suchšie zimy sú pozorované v juhovýchodnej Afrike a v severnej Brazílii. Vlhkejšie počasie je pozorované pozdĺž východného pobrežia USA a na západnom pobreží Latinskej Ameriky. Časti východnej Afriky majú nadnormálne zrážky.

„Je však potrebné zdôrazniť, že toto sú typické efekty, ale nie predpoveď. Konkrétne efekty závisia od intenzity a časového výskytu konkrétneho El Niňa. Tieto efekty ovplyvňujú aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú klímu a počasie v globálnom alebo regionálnom meradle,“ upozornil prednášajúci.

Komplexný jav ENSO má tri fázy: El Niňo – teplá fáza, La Niňa (v španielčine „dievča“) – studená fáza a neutrálny stav. Údaje o výskyte javov El Niňo a La Niňa ale naznačujú, že globálne otepľovanie sa prejavuje aj na frekvencii ich výskytu. Za posledných niekoľko dekád je výskyt El Niňa častejší a výskyt La Niňy zriedkavejší.

Jav ENSO (El Niňo a La Niňa) vzniká vo vnútri klimatického systému, ale klimatický systém aj ovplyvňuje. El Niňo zvyšuje priemernú globálnu povrchovú teplotu Zeme a La Niňa klimatický systém ochladzuje. Tento jav je dokumentovaný na obrázku na ďalšej strane, ktorý zobrazuje odchýlky globálnej priemernej teploty za obdobie 1950 – 2012. Jedná sa o odchýlky od priemernej hodnoty za obdobie 1960 – 1990.

Ovplyvňovanie priemernej globálnej teploty javom ENSO je mimoriadne zaujímavý jav, pretože ENSO neovplyvňuje vonkajšie energetické vstupy do globálneho klimatického systému, ale má vplyv na prerozdelenie tokov energie vo vnútri systému. V rôznych fázach javu ENSO sa len mení plocha a rozmiestnenie teplejšej a chladnejšej vody na povrchu oceán. V súčasnosti je intenzívne monitorovaný v regionálnom a aj globálnom meradle. Monitorujú sa meteorologické a oceánografické parametre v atmosfére a v oceáne. V regionálnom meradle sa používajú pozorovacie systémy, prevádzkované národnými hydrometeorologickými službami. Globálny charakter majú najmä satelitné pozorovania.

Systémy pre monitorovanie stavu oceánu a El Niňa poskytujú v reálnom alebo v približne reálnom čase dáta o stave oceánu. Tieto dáta sú základom pre produkovanie predpovedí El Niňa.

Prvá úspešná predpoveď El Niňa bola uskutočnená v roku 1986 pri predpovedaní El Niňa 1987-8. Predpovedanie priebehu El Niňa uľahčuje skutočnosť, že sa vyskytuje v nepravidelných cykloch. Ak sme schopní charakterizovať priebeh a dôsledky jedného cyklu, možno predpovedať očakávané udalosti. Perióda týchto cyklov je však veľmi premenlivá a navzájom odlišné sú aj časový vývoj a intenzita jednotlivých javov v každom cykle. Každé El Niňo je iné ako ostatné. Základom dobrej predpovede je kvalitný pozorovací systém v tropickom Tichom oceáne, ktorý identifikuje v oceáne a atmosfére vývojové trendy, smerujúce k El Niňu.

Výskum javu ENSO otvoril cestu k štúdiu celej kategórie podobných cyklických javov, ktoré existujú v rámci globálneho klimatického systému. Pre tieto javy je typická vzájomná previazanosť buď len v rámci atmosféry, alebo aj v rámci atmosféry a oceánu. Táto previazanosť sa odborne nazýva „teleconnections“ a hrá významnú úlohu pri pochopení fungovania klimatického systému.

Medzi tieto javy patrí Severoatlantická oscilácia (NAO), Arktická oscilácia (AO), Antarktická oscilácia (AAO), Tichooceánska dekádna oscilácia (PDO), atď. Doteraz nám však chýba teoretické vysvetlenie fungovania týchto javov a ich vzájomných interakcií.

Štúdium týchto systémov umožní v budúcnosti lepšie pochopiť fungovanie klimatického systému a produkovať kvalitné sezónne predpovede vývoja počasia. Pochopenie fungovania a vzájomných súvislostí celej hierarchie variabilít, ktoré sa vyskytujú v rámci klimatického systému prinesie pravdepodobne aj nové pohľady na budúci vývoj klimatického systému a aj problematiku globálneho otepľovania.

„Štefan Škulec vo svojej prednáške opäť potvrdil, že dokáže spojiť vedeckú erudíciu s talentom vysvetliť laikom zložité fyzikálne javy,“ vyjadril sa pochvalne o podujatí jeden z návštevníkov.

-red/J. Rais-, Zdroj: prezentácia Š. Škulca, foto: J. Rais

Reklama