Do Sýrie s batohom (5/5)

Reklama

 

 

 

 

Po Sýrii sa cestuje veľmi ľahko. Nie je problém nájsť lacné a slušné ubytovanie, aj preto je to obľúbená destinácia „backpackerov“– ľudí čo radi cestujú nezávisle, iba s batohom na chrbte, tak ako ja.

[singlepic id=10729 w=320 h=240 float=left]V máji 2009 sa opäť vraciam do Sýrie, tentoraz sama.  Chcem tu stráviť dlhšiu dobu, preto do svojej trasy pripájam aj Jordánsko. Musím prekonať obavy z toho, že ženy nemajú v arabskom svete rovnaké práva ako u nás. Ako budú miestni brať Európanku, ktorá cestuje sama, iba so svojím batohom? Je načase to zistiť.

Reklama

 

Prilietam do Damašku a už na letisku na mňa muži nechápavo pozerajú a hľadajú môj doprovod – manžela, frajera, otca, či brata, no ja mám na chrbte len svoj obrovský batoh. Tento spôsob cestovania sa mi napokon vypláca. Keďže som sama, ľudia sa neostýchajú osloviť ma a prejavujú záujem o komunikáciu. V hosteloch stretávam množstvo cestovateľov, s niektorými trávim deň, či dva. Som pánom  svojho času a keď chcem, vždy mám spoločnosť. Táto nespútaná sloboda ma napĺňa radosťou.

Prvé dva dni sa aklimatizujem v Damasku, v najstaršom meste sveta. Dnes má viac než 5,5 milióna obyvateľov, stále je dôležitou obchodnou križovatkou, mestom arabských rozprávok a legiend.

Reklama

 

[singlepic id=10739 w=320 h=240 float=right]Prvé znaky jeho osídlenia siahajú do 9. tisícročia p. n. l. Dôležitosť získal až o 7 tisíc rokov neskôr, keď z neho Aramejci spravili centrum svojho kráľovstva. Vďaka tomu sa dnes pýši prívlastkom „najdlhšie kontinuálne obývané mesto na zemi“. Potom sem prišli Asýrčania, Peržania, Gréci, Rimania, Byzantínci, Arabi, Mongoli, Mamlukovia, ottomanskí Turci a napokon Francúzi.

Stáročia bojov skončili, ale ticho si v Damasku neužijete ani dnes. Dopravné zápchy, neustále trúbenie, vykrikujúci predavači, všade davy ľudí. Toto mesto má skrátka hustú atmosféru, pre mňa očarujúcu. Vládne mu totálny, ale organizovaný chaos a žije to tu v tom pravom zmysle slova.

Slnečné lúče ešte neosvetlili damaské ulice a ja už sa zobúdzam na prekrikujúce sa chválospevy mezuínov vychádzajúce z mešít po celom meste. „Aláááááh je najvyšší ….“ zvolávajú svojich veriacich a sú predzvesťou začínajúceho sa dňa. Vyrážam skoro ráno.

Rýchle raňajky po ceste tu zoženiete bez problémov. Sýrske jedlo je úžasné. Vôbec nebudem klamať, keď poviem že jedno z najlepších. Falafel, shawerma, kebab, foul… načo len máte chuť, vždy čerstvé, chutné a zdravé. Sýrčania vedia používať koreniny a mixovať chute neuveriteľným spôsobom. Labužníci si tu prídu na svoje.

[singlepic id=10728 w=320 h=240 float=left]Srdcom Damasku je Súk Al-Hamídia – obrovský bazár, ktorý pripomína veľký železničný tunel.  V streche sú dodnes diery po streľbe francúzskych lietadiel a na východnom konci pozostatky Jupiterovho chrámu. Zdá sa, že súk je rovnako starý ako Damask.

Malé obchodíky, nalepené tesne na sebe a prepchaté orientálnym tovarom. Predavači, čo sa snažia zaujať pozornosť okoloidúcich, už s turistami príliš nezjednávajú. Keď sa pýtam, prečo je rovnaká šatka v Aleppe lacnejšia, odpovedajú, že tam je menej peňazí.

Bazár vyúsťuje k hlavnému vchodu do Umajovskej mešity, ktorá je v Sýrii najväčším a najdôležitejším pútnickým miestom islamu. Prichádzajú sem moslimovia z celého okolia, aby sa pomodlili na mieste, kde odpočíva Ján Krstiteľ i vnuk proroka Mohameda Hussein.

[singlepic id=10718 w=320 h=240 float=right]Podobne, ako sa v Damasku striedali civilizácie, menili sa bohovia, ktorým boli chrámy na tomto mieste zasvätené. Jupitera nahradil Kristus a v roku 636 sa z baziliky stala mešita. Moslimovia a kresťania sa tu vedľa seba modlili ešte 70 rokov. Za vlády dynastie Umajovcov, keď bol Damask hlavným mestom arabského sveta, sa dočkal chrám nákladnej rekonštrukcie. Účet za ňu sa rovnal výnosu z daní, ktoré boli v celej krajine vybrané za sedem rokov. Pôvodná krása Umajovskej mešity je dnes nepredstaviteľná – to čo sa zachovalo po nájazdoch Mongolov, zemetraseniach a požiaroch totiž stále vyráža dych.

Som tu tretí krát a opäť ostávam v úžase. Obrovské nádvorie s fontánou, zlatou mozaikou zdobené fasády a mramorová dlažba, ktorá príjemne chladí na bosých nohách. V modlitebnej sále rozdelenej na ženskú a mužskú časť, sú zase mäkké perzské koberce.  Návštevník si (vo svojej časti) môže sadnúť a podeliť sa o svoje myšlienky nielen s Alahom.

[singlepic id=10714 w=320 h=240 float=left]V Damasku sa väčšinou začínajú aj končia cesty po Sýrii. Na tomto meste je aj najlepšie vidieť, ako sa celá krajina postupne mení. Ničivý západný vplyv sa už tlačí aj sem a núti ľudí myslieť viac na vlastný zisk. Tradície sú tu stále silné, ale pomaly sa vytrácajú. Krajina sa „civilizuje“ podľa západného vzoru. Možno už o pár rokov zmiznú autobusové linky, v ktorých vám šofér ponúkne plastovú stoličku v uličke, pretože inam sa už nedá sadnúť. Nahradia ich moderné vozidlá s pohodlnými sedadlami, videom a hudbou do uší.

Prajem si, aby tento čas bol vzdialený, aby Sýria ešte dlho ostala sama sebou – originálna a nenapodobiteľná.

Prečítajte si aj ďalšie diely tohto seriálu.

Text: Michaela Haringová Foto: Michaela Haringová, Martin Bahník

[nggallery id=526]

Reklama