Koktail
Do Sýrie s batohom (2/5)
Sýria je jednou z najpríťažlivejších krajín sveta a to nielen z pohľadu cestovateľského, ale aj historického. Odborníci ju označujú za „arabskú kolísku civilizácie“. A to najmä preto lebo prvé osídlenia sa datujú až štyri tisíc rokov pred našim letopočtom a vystriedali sa tu najznámejšie civilizácie ako napríklad Egypťania, Asýrčania, Chetiti a Peržania. Neskôr bola Sýria pod nadvládou Rímskej a následne Byzantskej ríše, čo sa odzrkadlilo aj na mnohých pamiatkach.
Prečítajte si aj: Do Sýrie s batohom (1/5) – Aleppo
[singlepic id=9728 w=320 h=240 float=left]Na západ od Aleppa leží mesto St. Simeon (Qala´at Samaan). Okrem toho, že ponúka krásne výhľady na okolitú krajinu, viaže sa k nemu aj jedna pútavá legenda. Simeon bol syn pastiera, ktorý sa rozhodol žiť v kláštore. Tento život však pre neho nebol dostatočne asketický, odišiel teda do jaskyne. Ani to sa mu neskôr nepozdávalo, pretože za ním chodili ľudia kvôli požehnaniu. Postavil si teda tri metre vysoký stĺp, na ktorom chcel stráviť zvyšok života. Keďže ľudia k nemu stále prichádzali, mních si stĺp neustále zvyšoval. Keď zomrel meral vraj až 18 metrov. Neskôr okolo neho postavili štyri baziliky v tvare kríža, čo bol svojho času najväčší kresťanský chrám na svete. Ten si dodnes zachoval svoju vznešenosť. Zo Simeonovho stĺpu však už veľa nezostalo, pútnici si totiž už stovky rokov odlupujú kamienky ako posvätné suveníry.
[singlepic id=9739 w=320 h=240 float=right]V okolí Aleppa sa nachádza niekoľko „dead cities“ . Sú to pozostatky starých miest s kúpeľmi, mešitami a kostolmi. Ďalšie „mŕtve mestá“ ležia na ceste z Aleppa do Hamy okolo rieky Orontes. Ich vznik sa datuje do čias Rímskej a Byzantskej ríše, keď tadiaľto viedla hodvábna cesta. A s ňou podľa posledných výskumov súvisí aj ich zánik. Po tom, čo sa trasy obchodných ciest zmenili, ľudia tieto mestá opustili. Na návštevu jedného z nich sme sa vybrali z Hamy. Hneď pri hosteli nás odchytil taxikár Chaled, ktorého výhodná ponuka sa nedala odmietnuť. Začal sa nezvyčajný výlet v štýle japonských turistov, ktorí iba vykuknú z taxíka, odfotia a pokračujú ďalej.
[singlepic id=9762 w=320 h=240 float=left]Apamea sa vyznačuje dva kilometre dlhým stĺporadím zo sivého granitu nazývaným aj Cardo (hlavná ulica). Kedysi sa tadiaľto prechádzali aj Kleopatra s Markom Auréliom. Apameu založil 300 rokov p. n. l. generál Alexandra Veľkého a pomenoval ju po svojej krásnej žene. Vďaka bohatým pastvinám v okolí tu mohli v tých časoch chovať až 30 tisíc koní. Apamea bola neskôr zničená zemetrasením, ale v 20. storočí ju sčasti zrekonštruovali.
Ešte na začiatku prehliadky sme sa s taxikárom Chaledom snažili dohodnúť miesto stretnutia, pretože sme okrem ruín chceli vidieť aj blízku dedinu. On bol však zdesený z toho, že sa chceme pohybovať pešo. Čakal nás na konci stĺporadia, aby nás odviezol pár metrov k divadlu a potom k múzeu. A my sme len spoza okien sledovali autentický život v sýrskej dedine.
[singlepic id=9737 w=320 h=240 float=right]O to príjemnejšie bolo stretnutie s početnou skupinu žien a detí, ktoré boli v Apamey taktiež na výlete. Okamžite nás obklopili, príliš veľa turistov zatiaľ asi nevideli. Boli sme pre nich väčšou atrakciou, ako celá Apamea. Decká nám pózovali pred objektívmi, ženy si ma podrobne obzerali od hlavy až po päty, akoby sa s niekým takým nikdy nestretli. Keby mohli, tak si ma aj ochytajú.
Cestou späť do Hamy nás Chaled pozýval k sebe domov. Chcel sa pochváliť početnou rodinou a spomínal na dvoch Slovákov, s ktorými vraj pochodil celú Sýriu za 6 dní. Napriek tomu, že je veľmi milý nám, tento „japonský“ spôsob cestovania nevyhovuje a v Hame sme toho museli ešte veľa stihnúť.
[singlepic id=9758 w=320 h=240 float=left]Symbolom tohto mesta sú vodné kolesá. Nachádzajú sa v rozľahlom mestskom parku, kam chodia domáci relaxovať. Už v čase byzantskej nadvlády tu okolo rieky Orontes vyrástli drevené kolesá s priemerom 22 metrov nazývané „norias“. Stovky rokov slúžili na zavlažovanie okolitých polí. Vynášali totiž vodu do systému akvaduktov, ktorého pozostatky sa na rôznych miestach zachovali dodnes. Kolies už zostalo iba 17 a dnes sú už iba turistickým lákadlom.
[singlepic id=9756 w=320 h=240 float=right]Hama je inak pohodové mestečko, ľudia sú tu extrémne milí a život plynie takou adekvátnou rýchlosťou. Miestny souk je skôr moderný, ale ulička zo zeleninou a rybami ma vždy dostane. Pestrofarebné kusy čerstvej zeleniny a ovocia sú krásne poukladané do pyramíd, obchodníci sa so zákazníkmi neustále dohadujú, ale k nákupu ochotne pribalia aj hrsť fíg.
Ďalšou významnou hamskou „pamätihodnosťou“ je cukráreň :) Robia tam vlastnú baklawu (medové koláče posypané všetkými druhmi orieškov), ktorú domáci kupujú po kilách. Obyčajne sa k nej pije silný čierny čaj alebo malá arabská kávička. Človek sa tu môže nechať rozmaznávať do sýtosti. Aj preto je Hama príjemné miesto na oddych na polceste.
[nggallery id=472]
Text: Michaela Haringová Foto: Michaela Haringová, Martin Bahník
Sýria je jednou z najpríťažlivejších krajín sveta a to nielen z pohľadu cestovateľského ale aj historického. Historici ju zvyknú označovať aj za „arabskú kolísku civilizácie“. A to najmä preto lebo prvé osídlenia sa datujú až štyri tisíc rokov pred našim letopočtom a vystriedali sa tu najznámejšie civilizácie ako napríklad Egypťania, Asýrčania, Chetiti a Peržania. Neskôr bola Sýria pod nadvládou Rímskej ríše a následne Byzantskej ríše, čo sa odzrkadlilo aj na mnohých pamiatkach či pozostatkoch z tejto doby.
Na západ od Aleppa leží mesto St. Simeon (Qala´at Samaan). Okrem toho, že ponúka krásne výhľady na okolitú krajinu, viaže sa k nemu aj jedna pútavá legenda. Simeon bol syn pastiera, ktorý sa rozhodol žiť v kláštore. Tento život však pre neho nebol dostatočne asketický, odišiel teda do jaskyne. Ani to sa mu neskôr nepozdávalo, pretože za ním chodili ľudia kvôli požehnaniu. Postavil si teda tri metre vysoký stĺp, na ktorom chcel stráviť zvyšok života. Keďže ľudia k nemu stále prichádzali, mních si stĺp neustále zvyšoval. Keď zomrel meral vraj až 18 metrov. Neskôr okolo neho postavili štyri baziliky v tvare kríža, čo bol svojho času najväčší kresťanský chrám na svete. Ten si dodnes zachoval svoju vznešenosť. Zo Simeonovho stĺpu však už veľa nezostalo, pútnici si totiž už stovky rokov odlupujú kamienky ako posvätné suveníry.
V okolí Aleppa sa ich nachádza niekoľko „dead cities“ volajú ich aj „mŕtve mestá“ a sú to pozostatky starých miest s kúpeľmi, mešitami a kostolmi. Ďalšie „mŕtve mestá“ sa nachádzajú na ceste z Aleppa do Hamy okolo rieky Orontes. Ich vznik sa datuje do čias Rímskej a Byzantskej ríše, keď tadiaľto viedla hodvábna cesta. A s ňou podľa posledných výskumov súvisí aj ich zánik. Po tom, čo sa trasy obchodných ciest zmenili, ľudia tieto mestá opustili. Na návštevu ďalšieho z nich sme sa vybrali z Hamy. Hneď pri hosteli nás odchytil taxikár Chaled, ktorého výhodná ponuka sa nedala odmietnuť. Začal sa nezvyčajný výlet v štýle japonských turistov, ktorí iba vykuknú z taxíka, odfotia a pokračujú ďalej.
Apamea sa vyznačuje dva kilometre dlhým stĺporadím zo sivého granitu nazývaným aj Cardo (hlavná ulica). Kedysi sa tadiaľto prechádzali aj Kleopatra s Markom Auréliom. Apameu založil 300 rokov p. n. l. generál Alexandra Veľkého a pomenoval ju po svojej krásnej žene. Vďaka bohatým pastvinám v okolí tu mohli v tých časoch chovať až 30 tisíc koní. Apamea bola neskôr zničená zemetrasením, ale v 20. storočí ju sčasti zrekonštruovali.
Ešte na začiatku prehliadky sme sa s taxikárom Chaledom snažili dohodnúť miesto stretnutia, pretože sme okrem ruín chceli vidieť aj blízku dedinu. On bol však zdesený z toho, že sa chceme pohybovať pešo. Čakal nás na konci stĺporadia, aby nás odviezol pár metrov k divadlu a potom k múzeu. A my sme len spoza okien sledovali autentický život v sýrskej dedine.
O to príjemnejšie bolo stretnutie s početnou skupinu žien a detí, ktoré boli v Apamey taktiež na výlete. Okamžite nás obklopili, príliš veľa turistov zatiaľ asi nevideli. Boli sme pre nich väčšou atrakciou, ako celá Apamea. Decká nám pózovali pred objektívmi, ženy si ma podrobne obzerali od hlavy až po päty, akoby sa s niekým takým nikdy nestretli. Keby mohli, tak si ma aj ochytajú.
Cestou späť do Hamy nás Chaled pozýval k sebe domov. Chcel sa pochváliť početnou rodinou a spomínal na dvoch Slovákov, s ktorými vraj pochodil celú Sýriu za 6 dní. Napriek tomu, že je veľmi milí, nám tento „japonský“ spôsob cestovania nevyhovuje a v Hame sme toho museli ešte veľa stihnúť.
Symbolom tohto mesta sú vodné kolesá. Nachádzajú sa v rozľahlom mestskom parku, kam chodia domáci relaxovať. Už v čase byzantskej nadvlády tu okolo rieky Orontes vyrástli drevené kolesá s priemerom 22 metrov nazývané „norias“. Stovky rokov slúžili na zavlažovanie okolitých polí. Vynášali totiž vodu do systému akvaduktov, ktorého pozostatky sa na rôznych miestach zachovali dodnes. Kolies už zostalo iba 17 a dnes sú už iba turistickým lákadlom.
Hama je inak pohodové mestečko, ľudia sú tu extrémne milý a život plynie takou adekvátnou rýchlosťou. Miestny souk je skôr moderný, ale ulička zo zeleninou a rybami ma vždy dostane. Pestrofarebné kusy čerstvej zeleniny a ovocia sú krásne poukladané do pyramíd, obchodníci sa so zákazníkmi neustále dohadujú, ale k nákupu ochotne pribalia aj hrsť fíg.
Ďalšou významnou hamskou „pamätihodnosťou“ je cukráreň :) Robia tam vlastnú baklawu (medové koláče posypané všetkými druhmi orieškov), ktorú domáci kupujú po kilách. Obyčajne sa k nej pije silný čierny čaj alebo malá arabská kávička. Človek sa tu môže nechať rozmaznávať do sýtosti. Aj preto je Hama príjemné miesto na oddych na polceste.
„Čím budem, keď vyrastiem…“ prilákalo množstvo detí. Spoznávali povolania
Akcia Plynár: Policajti „zbalili“ piešťanského dílera drog
Pivá Piešťanského pivovaru ŽiWell opäť medzi najlepšími
Basketbal: Extraligová víťazná séria Čajok sa skončila
