Do Sýrie s batohom (1/5)

Reklama

 

 

 

 

Sýria! Čo vám napadne ako prvé? – nebezpečenstvo, teroristi, islam, púšť, Arabi, …? Čo napadne ako prvé mne? – vôňa kardamónu, staroveké mestá, úžasní ľudia, skvelé jedlo a veľká pohoda! Aj preto som sa odtiaľ vrátila už tretíkrát. Známi sa ma často pýtajú prečo? Dôvodov je veľa: cítim sa tam slobodne a uvoľnene, cestuje sa tam ľahko a príjemne.

[singlepic id=9498 w=320 h=240 float=left]Sýria je malá, ale rozmanitá krajina. Každé mesto je inakšie, ako to predošlé, každé skrýva niečo unikátne.

Reklama

 

Napríklad Palmýra – konzervatívna prašná a pustá oáza s prastarými ruinami z čias kráľovnej Zenóbie a Beduínmi žijúcimi v stanoch na púšti. Celkom odlišný je najväčší prístav Sýrie Lattakia – moderné prímorské letovisko, kde sa mešity striedajú s kostolmi a moslimovia žijú vedľa kresťanov. Aj pre to mám rada túto krajinu – keď sa jedného prostredia dostatočne nasýtim, vždy nájdem iné, neznáme.

Ani neviem prečo som sa na Vianoce 2007 vybrala do Sýrskej arabskej republiky. Cestovanie je moja vášeň a vždy ma lákali menej známe, neprebádané končiny. Chopila som sa príležitosti a pridala sa k svojim kamarátom. Plán bol jasný prejsť Maďarsko, Srbsko, Bulharsko, Turecko a dostať sa až do Sýrie. Na hraniciach sa colník smial na našich pasoch, Slovensko mu prišlo strašne vtipné. Asi nemal ani potuchy, kde to vlastne je.

Reklama

 

 

A ja som sa zrazu ocitla v krajine celkom odlišnej od tej našej a začala vstrebávať každý holý kameň, každé gesto ľudí na ulici. Prvý kontakt s arabským svetom bol trochu šok. Pusté územie bez stromov a zelenej trávy, zahalené ženy, zafúľané decká, každý niečo vykrikuje a niečo predáva, na uliciach sa miešajú rôzne vône a vytrubujú taxíky. Prechádzanie cez cestu sa tu môže stať osudným.

[singlepic id=9471 w=320 h=240 float=right]Prvou zástavkou bolo Aleppo (arabsky Haleb) – druhé najväčšie mesto Sýrie s viac než 3,5 miliónom obyvateľov. V strede roviny zastavanej drobnými domami sa na jedinom kopci v širokom okolí týči citadela z 12. storočia. Je jedným z najväčších a zároveň najstarších hradov na svete. Vďaka dômyselnému obrannému systému umiestnenému v hlavnej (vstupnej) veži, ju nedobyla žiadna armáda. Zmocnil sa jej iba Džingischán, namiesto zbraní však musel použiť lesť. S nepriateľom uzavrel mier a potom citadelu vyplienil.

[singlepic id=9473 w=320 h=240 float=left]Využitie kopca, na ktorom stojí, sa datuje do polovice 3. tisícročia p. n. l. Odvtedy sa tu vystriedalo asi 33 civilizácii, napríklad Gréci, Byzantínci, Ayyubidovia, či Mamlukovia. Pôvod názvu mesta Haleb je nejasný. Legenda hovorí, že Abrahám dával mlieko pocestným, ktorí prechádzali týmto územím. Haleb znamená „dávať mlieko“.

[singlepic id=9505 w=320 h=240 float=right]Z Aleppa pochádza aj môj najlepší sýrsky kamarát Santiago. Učiteľ angličtiny s prezývkou z knihy Starec a more je dnes talentovaným turistickým sprievodcom. Poznáme sa už 5 rokov. Santi mi posiela kávu z kardamónom a ja jemu turistickú výbavu, ktorú doma nezoženie. Strávili sme spolu veľa večerov pri čaji a šiše, dokonca jeden Štedrý. V Sýrii sa berie priateľstvo veľmi vážne, vzťahy a zväzky sú tu hlbšie ako u nás. Vždy keď sa znova stretneme mám pocit, ako keby som ani neodišla.

[singlepic id=9504 w=320 h=240 float=left]Santi nám odporúča návštevu pre turistov málo známej továrne na slávne aleppské mydlo. Už stovky rokov sa jeho receptúra nemení – vyrábajú ho z olivového oleja a oleja z bobkového listu. S obľubou ho vraj používali všetky známe staroveké panovníčky – Kleopatra, Nefertiti aj Zenobia.

Najväčšou atrakciou je však aleppský souk (trh). Pripomína tmavý labyrint. Úzke uličky sa vlnia do všetkých strán a v obchodíkoch s rozlohou 3×3 metre nájdete viac tovaru ako u nás v supermarkete. Predavači sa snažia zaujať a pokrikujú: How are you my friend?, Where are you from?, Welcome to Syria!, Wow, you have two wifes! sú veľmi milí a mnohí nás pozývajú do svojich obchodíkov na čaj. Väčšine odolávame.

[singlepic id=9483 w=320 h=240 float=right]Na jednej z hlavnejších ulíc nás však osloví šedivý pánko a tiež sa pýta odkiaľ sme. Po našej odpovedi vyťahuje spod pultu tabuľku so slovenským nápisom „darček pre svokru“ a  orientálnu dýku. Má nás v pasci, šatky nakupujeme u neho. Sedíme, popíjame čaj a zjednávame.

V aleppskom souku je zjednávanie národný šport. Predajca povie cenu a kupujúci by mal ukrojiť aspoň tretinu. Pokračuje sa, až kým obaja nie sú spokojní. Šikovnejší vedia nakúpiť aj za polovičné ceny.

[singlepic id=9489 w=320 h=240 float=left]O kus ďalej ma zlákajú koreniny. Starší majiteľ rodinného obchodu mi ich mieša na medenom podnose. Berie do rúk rôzne množstvá rôznych ingrediencií a robí z nich zmesi – na ryby, mäso, šaláty … Vône sú omamné, prebíjajú sa jedna cez druhú. Zrazu mi niečo dáva do dlane, nejaké korienky „Toto je pre tvojho muža, afrodiziakum, aby bol silný!“ a žmurkne na mňa. Usmievam sa. Jeho syn mi opätuje úsmev, všetko šikovne balí a grátis pridáva olivové mydlo v tvare srdca. Mojich spoločníkov sa pýta, koľko tiav by mal dať, aby som sa stala jeho ženou. Podobných ponúk dostávam ešte asi tucet.

[nggallery id=453]

Text: Michaela Haringová Foto: Michaela Haringová, Martin Bahník, MP

Mapa Aleppa.

Reklama