Choroba ju nezlomila. Aj po 11-tich operáciách lezie po stenách a práve vydala novú knihu

Reklama

 

 

 

 

 

Aktívna žena, ktorá si niekedy na rohy naberie viac, ako unesie. Potom príde choroba a s ňou nový pohľad na svet. Niekto by sa uzavrel do seba a zanevrel na všetko. Ona to zobrala ako výzvu zmeniť svoj život. Zmámi ju definujú ako jednu z najoptimistickejších invalidných dôchodkýň. Aktuálne vydala svoju tretiu knihu. Inšpirovaná je práve nevyliečiteľnou chorobou, ktorá postihuje stále viac ľudí.

Verona Štrba Škultéty o sebe hovorí, že je Piešťankou telom i dušou na večné veky, napriek tomu, že ju osud zavial inam. Momentálne do Bratislavy. V rodnom meste absolvovala gymnázium, potom vyštudovala slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pracovala  na rôznych pozíciách, zväčša v marketingu, ale napríklad aj ako osobná asistentka irackého veľvyslanca. Život jej zmenila choroba, ale optimizmus, vôľu a radosť jej nezobrala. Svedčia o tom aj jej knihy.

Reklama

 

Ako si sa dostala k písaniu? 

Odjakživa som písala. Najskôr to boli povinné práce v škole, príspevky do novín alebo online médií, napríklad aj pre portál PNKY, neskôr len také texty sama pre seba, z ktorých sa postupne akýmsi prirodzeným spôsobom vyvinuli knihy.

Aktuálny Denník Uršule Crohnovej je tvoja druhá kniha?

Je to vlastne už moja tretia kniha, ale druhá, ktorú som vydala cez vydavateľstvo Slovart. Prvú knihu som vydala vlastným nákladom vo veľmi obmedzenom počte a predávala som ju len cez jedno kníhkupectvo. Ale to už je odvtedy takých dobrých sto rokov :) Bola som mladá, milovala som písanie, ale bola som lenivá obchádzať kníhkupectvá a nútiť niekoho, aby ma čítal. To zväčša nútim len svojich najbližších.

Reklama

 

 

 

Také obligátne, o čom je? I keď aj z názvu sa to dá tušiť.

Denník Uršule Crohnovej je príbehom o Ide Kováčovej, mladej dievčine s nevyliečiteľnou Crohnovou chorobou, ktorá je v súčasnom svete stále rozšírenejšia. Je akousi humornou očistou tela, duše a medziľudských vzťahov. Pohľadom na nie veľmi príjemné situácie zo strany pacienta. Procesom vyrovnania sa so samým sebou a svojou existenciou. Pôvodne bola myslená pre pacientov s IBD ochoreniami, avšak myslím si, že jej výsledná podoba by mohla osloviť aj ostatných čitateľov. Má viacero rovín, nie je to len knižka o chorobe ako takej.

Do akej miery je inšpirovaná tým, čo prežívaš vo svojom živote?

Veľa autorov čerpá námety z vlastných skúseností. U mňa je to, samozrejme, podobné. Čo sa týka zážitkov s Crohnovou chorobou, tie sú v knihe všetky pravdivé, pretože ja sama trpím touto chorobou. Ostatné momenty a situácie v knihe sú buď vymyslené, vysnívané, alebo dofarbené podľa toho, ako si to text vyžadoval.

Podľa toho, čo hovoríš, si chorobu ovládla a vyrovnala si sa s ňou. Nebolo to však zrejme úplne jednoduché…

Bolo to pred rokom aj pár dňami. Mala som silnú túžbu nalakovať  si nechty na červeno. Zároveň mi v tej chvíli prebehlo mysľou, že čo ak mi ch budú musieť na operačnej sále odlakovať. A potom som si uvedomila, že ved ja už na operáciu predsa nejdem, už som po nej, už budem zdravá, už bude všetko v poriadku. To som si myslela. Jedenásť dní po resekcii čriev. Na ten dvanásty som ležala na operačnej sále s ťažkým zápalom pobrušnice a dokonale nalakovanými nechtami. Zobudila som sa večer na áre s vývodom z tenkého čreva a ôsmimi malými otvormi v brušnej dutine. Povedali mi len: „Prežili ste. Váš život sa už rátal v hodinách.“ Prežila som a pred pár dňami som oslávila znovu svoje prvé narodeniny. Ďakujem všetkým, ktorí vtedy okolo mňa kmitali.

Napriek tomuto všetkému z teba srší optimizmus…

Áno, (smiech) som vcelku pozitívny človek, ktorý si však toho niekedy naberie na rohy viac, ako unesie. Možno aj vďaka tomu som ochorela. Ochorela som a som za to úprimne vďačná, lebo ma to veľa naučilo. Chcela by som, aby ľudia vedeli, že som chorá. Nepociťujem to ako hendikep, skôr ako možnosť dokázať pomôcť iným a naučiť ich tešiť sa zo života. Dúfam, že som jedna z najoptimistickejších invalidných dôchodkýň aspoň medzi mojimi známymi. Teraz rozmýšľam, či vlastne nie som jediná…  Ako hovorím, kým som ochorela, riešila som množstvo vecí. Samozrejme, aj teraz pracujem popri invalidnom dôchodku, len už sa asi menej ponáhľam :) Manažujem kozmetický salón mojej priateľky. Úradujem prevažne na terase s výhľadom na Dunaj, tak som spokojná.

Na tvojom FB profile svieti fotka z lezeckej steny.

Je to taká moja srdcovka spred mnohých rokov, ktorej som sa veľmi dlho nemohla kvôli tehotenstvu a pokračujúcej chorobe venovať. Aktuálne znova naberám kondičku, keďže minulé leto som prekonala tri vážne operácie. Celkovo ich už bolo jedenásť, tak som si povedala, že to už stačí, a začala som sa venovať veciam, ktoré som odkladala. Práve jednou z takýchto vášní je aj lezenie.

Vráťme sa na chvíľu ešte ku knihám. O čom bola prvá?

Úplne prvá kniha bola tak trochu sci-fi prelínajúcim sa s príbehmi Elišky. Bola to knižka o jej putovaní rôznymi životnými etapami a (ne)naplnenými vzťahmi. Bola vlastne o mne. Volá sa Moja prvá kniha, pretože bola moja, bola prvá a bola to kniha. Považujem ju za svoj súkromný debut, akýsi rozbeh, ale tou skutočnou prvou knihou bola až Pani Gangstrová, ktorá vyšla v júni 2018. Bola o tom, ako človek dokáže milovať až za hranicu zdravého rozumu a svojich možností.

Máš predstavu, koľko kusov sa jej predalo?

To naozaj netuším, ale môžem sa spýtať vo vydavateľstve :) Občas sa mi stane, že ma cez sociálne siete osloví niekto, koho nepoznám, že si knihu kúpil alebo dostal a že sa mu páči. To je pre mňa väčším zadosťučinením ako počet predaných kusov.

Písanie kníh je zábava, psychohygiena, alebo sa to dá robiť aj pre zárobok?

Písanie kníh pre zárobok je na Slovensku čistá utópia. Naozaj, klobúk dole pred tými, ktorí sa tým dokážu živiť. Pre mňa je to psychohygiena. Píšem, keď som veľmi šťastná alebo veľmi nešťastná. A niekedy aj medzi týmito dvoma stavmi. Som veľmi emocionálny typ, takže je medzi nimi naozaj len tenká hranica.

Kedy sa v kníhkupectvách objaví Denník Uršule Crohnovej?

Mal by byť skoro v každom kníhkupectve od piatku 14. júna. Kniha vyšla v náklade 2000 kusov, takže by malo byť dosť výtlačkov  pre všetkých záujemcov :-).

-red-

Reklama