Koktail

Bábika Hanka v piešťanskom kroji pocestuje do Japonska, na „bábikárky“ čakajú aj ďalšie výzvy

Published

9 rokov ago

18. apríla 2016

PNky.sk

Reklama

Minulý týždeň si bábiku v tradičnom piešťanskom kroji vyzdvihla u miestnej „bábikárky“ Veroniky Cetliovej predsedníčka správnej rady Únie žien Slovenska, bývalá ministerka zdravotníctva a europoslankyňa Irena Belohorská. Hanka pocestuje do Okinawy spolu s majsterkou sveta v karate (WTKA kata dorasteniek), Alexandrou Handiakovou ako dar únie žien. A nielen to, spoločný záujem o bábiky by mal vyústiť do projektu, ktorý by oživil tradície ručnej výroby miniatúr krojov u nás. Svoje skúsenosti do neho vloží Únia žien Slovenska, ktorá pred rokmi podobný zámer už realizovala a svoju prácu zasa vyšívačky a krajčírky. Okrem pravidelnej výstavy, ktorá sa má opäť konať pri otvorení letnej sezóny v galérii Fontána, tak na naše bábikárky do budúcna čakajú aj ďalšie výzvy.

„Začalo to už dávno, asi v roku 1994, keď Únia žien Slovenska ako nástupnícka organizácia po Slovenskom zväze žien dostala na starosť jeden veľký projekt – výrobu ľudových krojov na bábikách,“ spomína Irena Belohorská. Projekt podporilo vtedajšie Ministerstvo práce a sociálnych vecí a mal za úlohu znížiť zamestnanosť žien po 50-tke, ktorá bola v tých časoch veľmi vysoká. Počas jeho trvania vyrobili množstvo krojovaných bábik, časť z nich putovala do zahraničia a vytvorili aj dve variácie výstavnej zbierky. „Boli tam zastúpené etnograficky všetky regióny, mali sme tam ženu, dievča, dospelú ženu, nevestu, vdovu, rôzne kombinácie krojov,“ vysvetľuje súčasná predsedníčka správnej rady a štatutárka ÚŽS a dopĺňa, že párik bábik od nich dokonca dostala aj Hillary Clintonová – dievča pri svojej návšteve Viedne a ďalšiu (chlapca) počas pobytu na Slovensku.

Reklama

Zbierka krojovaných bábik podľa nej aj v súčasnosti putuje po Slovensku. „Bola už v Košiciach, mali sme ju na hlavnej triede, kde vyvolala veľký záujem, ďalej v niekoľkých mestách v prešovskom kraji, v Žiline, teraz v Nitre, kde má pochodiť viacero okresov. Máme tiež podpísanú spoluprácu s Maticou slovenskou, kde matičiari prejavili záujem o tieto putovné zbierky a používajú ich nielen na výstavy ale aj pri výuke mladej generácie,“ dopĺňa bývalá ministerka zdravotníctva a neskôr i europoslankyňa.

Reklama

Hoci podobnú výstavu robia aj Piešťanky a už dlhší čas sa ako hobby u nás niekoľko žien venuje ručnému vyšívaniu miniatúr krojov, ich spolupráca sa začala až minulý rok. „Oslovila ma pani Cetliová, úplne nezávisle, že oni robia bábiky ako svoje hobby, tiež vystavujú a či by sme nedali k dispozícii svoje skúsenosti,“ pokračuje Irena Belohorská. Rozhodli sa tak pre spoločný projekt, ktorý by zastrešila Únie žien Slovenska a výrobu krojovaných bábik by dostala na starosti Veronika Cetliová. „Celá myšlienka je odvodená od tradícií,“ pridáva sa piešťanská bábikárka. „Keď ešte existoval Slovenský zväz žien, jedna z Piešťaniek, pani Helena Augustínová, vyšívala do jeho kolekcie bábiku za Piešťany. Ja som celú tú zbierku videla asi v 86-om. Tak ma oslovila, že som sa rozhodla, že na staré kolená sa budem zaoberať niečím podobným. Naštudovala som si piešťanský kroj, chodím do múzea, mám nafotografovanú literatúru. A už mi nestačili len piešťanské kroje, tak som sa vybrala do okolitých miesta, na výstavy a vytvárala si zbierku. Internet je úžasný pomocník aj vďaka nemu už spolupracujem s niekoľkými ženam, bábikárkami. A takto vznikla aj myšlienka osloviť pani Belohorskú.“

Hoci naše bábikárky vyšívajú kroje ako svoje hobby, ich výtvory nie sú žiadne amatérske hračky. Na výrobu odevu používajú čo najpresnejšie materiály, vyšívajú originálne vzory alebo reštaurujú dnes už muzeálne kúsky. Pani Veronika má aj vo svojej domácej zbierke niekoľko výnimočných exemplárov – okrem bábiky Zitky v piešťanskom, bohato vyšívanom kroji je tu napríklad Zuza v jednoduchom, no veľmi vkusnom myjavskom „oblečku“ s ručne plisovanou sukňou, či vdovica s tradičným bielym čepcom a nechýba ani bábätko či krojovaný chlapec. Vidieť ich môžete aj na piešťanskej výstave, ktorú opäť chystajú v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v rámci Otvorenia letnej kúpeľnej sezóny.

Do pripravovaného projektu by radi zapojili aj mladšie výšivkárky, ktoré by sa mohli aj zamestnať na doma. „Ručná práca ako vyšívanie je výborný relax, ale zároveň z hľadiska zachovania tradícií mimoriadne potrebná,“ myslí si Irena Belohorská. „Keď cestujem, vidím, ako ľudia hľadajú len ručné výrobky, nie strojové.“ V súčasnosti pripravujú podklady a hľadajú partnerov a ak sa všetko podarí, projekt chcú zrealizovať ešte v tomto roku.