97-ročná Oľga Osvaldíková: Receptom na dlhovekosť je tanec

Reklama

 

 

 

 

 

Ešte pred pár rokmi dokázala predviesť žiačkam každý baletný krok. Dnes, pri oslave svojho úctyhodného veku vyklepkáva rytmy na stôl a na tanec nedokáže zabudnúť.

[singlepic id=35025 w=520 h=350 float=center]

Reklama

 

Oľga Osvaldíková sa narodila 17. septembra 1915 v Chicagu. Jej rodičia pochádzali z Martina a Košarísk, aj preto mali podľa nej silné národné cítenie. Hneď po I. svetovej vojne sa celá rodina vrátila do Československa. „Tancovať som sa rozhodla asi ešte skôr ako som sa narodila,“ hovorí legendárna piešťanská učiteľka tanca. „Keď rodičia počuli, že chcem byť tanečnica, boli proti tomu. Povedala som im: Ja budem tanec vyučovať!“

Študovala v Bratislave, vo Viedni a po II. svetovej vojne skúsila šťastie aj v Spojených štátoch amerických. Späť sa vrátila kvôli rodičom.

Reklama

 

 

 

Jej súkromná tanečná škola na rohu Teplickej a Poštovej dlho nevydržala. Prišiel rok 1948. A jej úspešná pedagogická kariéra pokračovala na Základnej umeleckej škole. „Vystupovali sme v Poľsku, Maďarsku, Francúzsku aj Nemecku. Učila som tance, ktoré bavili mňa, hlavne step a klasiku – na špičkách.“

Baletnú triedu viedla Oľga Osvaldíková ešte ako 90-ročná. Prišiel však nečakaný úraz. „Spravil škrt v mojom živote. Dovtedy nepamätám jediný deň bez tanca. S tým sa musí človek narodiť.“

[singlepic id=35026 w=320 h=240 float=right]Ako hovorí, choreografie vždy vymýšľala v posteli. „Aj teraz koľkokrát keď ležím, počujem hudbu a začnem v hlave skladať tanec. A potom si hovorím: Už spi, už to nemá význam.“

A jej recept na dlhovekosť? „Telo rozhodne potrebuje častý pohyb, ale dôležité je hýbať aj rozumom. Pri tanci som musela stále rozmýšľať.“

Aj vďaka tomu si podľa vlastných slov svoj vek často ani neuvedomuje. „Vďaka Bohu som po úraze nezostala na vozíčku… A keď ma niečo bolí, spýtam sa sama seba: A koľko rokov to máš?“

Oľgu Osvaldíkovú spolu s jej opatrovateľkou Jankou Áčovou môžete na mnohých kultúrnych podujatiach stretnúť aj dnes. Nenechá si ujsť tanečné vystúpenia žiakov Základnej umeleckej školy ani činohru. A vďaka energii, ktorou oplýva, hovorí: „Mohlo by toho byť viac. Chodila by som každý deň!“

Text a foto: Martin Palkovič

REKLAMA

Reklama