4. Poznáte ulice v Piešťanoch nazvané podľa hradov?

Reklama

 

 

 

 

 

Poznáte názvy, alebo mená ulíc na pomerne novom sídlisku v Piešťanoch? Ide o sídlisko za Bodonou na severe mesta. Všetky nesú mená podľa hradov v doline Váhu. Je ich už trinásť a stále ešte pribúdajú. Likavská, Starohradská, Strečnianska, Budatínska, Hričovská, Súľovská, Považská, Lednická, Košecká, Trenčianska, Beckovská, Čachtická, Tematínska. Predstavíme vám ich v poradí, v akom sú hrady na Považí od Liptova po Piešťany, samozrejme, aj spolu so samotnými hradmi.

Na dostrel dela od Starhradu, vypína sa na protiľahlom (ľavom*) brehu akoby jemu navzdor iný hrad, čo do rozlohy oveľa mohutnejší Strečniansky hrad. Tiež je už z neho rozrumený, smutný zvyšok toho, čím bol kedysi. Majitelia hradov nie vždy v priateľstve nažívali, aj keď sa mohli navzájom sledovať, a možno práve to bolo podnetom k vzniku tamojšieho príslovia „Od hnevu suseda nebolí ma hlava“.

Reklama

 

Zakladateľ hradu nie je známy, ale v roku 1420 ho kráľ Žigmund daroval strážcovi koruny Dersffimu, ktorému ho po 20. rokoch odobralo vojsko J. Jiskru s Pankrácovou pomocou za podporu kráľa Ladislava V. Do dejín sa však hrad zapísal najmä v prvej polovici 17. storočia. Ku tomu sa vrátime neskôr.

Ako som uviedol v pri Starhrade, ku Strečnianskemu hradu sa najlepšie dostane turista z Nezbudskej Lúčky, kam okrem auta môže prísť aj osobným vlakom či autobusom zo Žiliny. Po lávke, alebo kompou sa dostane na druhú stranu Váhu, priamo pod hrad, ktorý videl už skôr z dopravného prostriedku.

Reklama

 

 

 

Keď bol pánom na hrade Strečno Fraňo Vesselényi, neskôr sa stal aj palatínom, sa hrad zahalil do tajomstiev, nie však slávnych víťazných bojov, ale tajomstvom lásky. Hovorí o nej povesť: Na otcov príkaz vydala sa Žofia Bošniaková za mocného Vesseleeniyho a čoskoro sa k pokornej, odovzdanej povinnosti pridružila láska k peknému a chrabrému manželovi. Manžel lásku opätoval, no nemohla ho zdržať, aby neposlúchol hlas cti, ktorý ho volal do poľa v tých búrlivých časoch… (píše Medňanský).

Najskôr bolo všetko dobre, ona sa zaňho modlila a vyčkávala s túžbou jeho návraty, kým sa raz však nevrátil ako vymenený. Bola v tom iná žena, ako jej to listom potvrdila jej sestra, ba pomýšľa sa vraj vrátiť k viere, ktorej sa už zriekol. Po dlhom trápení a túžení sa raz v noci za hroznej búrky rozbehla do hradnej kaplnky kde v odovzdanosti, prosbách a modlitbách k panne Márii strávila skoro celú noc, až kým sa nadránom na studených schodoch neprebudila, presvedčená, že všetko sa zase vráti do starých koľají. A mala pravdu, keď sa kolo poludnia vrátil Fraňo a s láskou ju prijal do svojho náručia. Všetky nasledujúce roky si tento deň pripomínali ako deň návratu manželského šťastia. Toľko skrátená povesť.

Skutočnosť však dodáva (ako píše Medňanský vo svojej knižke), že keď hrad i kaplnku, po ktorej nezostala ani stopa, za povstania Thökölyho zrúcali, našli Žofiinu mŕtvolu neporušenú. Previezli ju neďalekej Tepličky nad Váhom, kde bola v rakve vystavená až kým ju duševne chorý občan nepodpálil 1. apríla 2009.

Strečnianska ulica v Piešťanoch odbočuje tesne pred severným koncom ulice Pod Párovcami, smerom na východ, teda vľavo a možno ju považovať za „hlavnú ulicu“ v tomto stále ešte dobudovávanom sídlisku

Text: Alexander Urminský

*Priznávam svoj omyl v III. časti, kde som 2x omylom uviedol že Starhrad je na ľavom brehu Váhu

Reklama