3. Poznáte ulice v Piešťanoch nazvané podľa hradov?

Reklama

 

 

 

 

 

Poznáte názvy, alebo mená ulíc na pomerne novom sídlisku v Piešťanoch? Ide o sídlisko za Bodonou na severe mesta. Všetky nesú mená podľa hradov v doline Váhu. Je ich už trinásť a stále ešte pribúdajú. Likavská, Starohradská, Strečnianska, Budatínska, Hričovská, Súľovská, Považská, Lednická, Košecká, Trenčianska, Beckovská, Čachtická, Tematínska. Predstavíme vám ich v poradí, v akom sú hrady na Považí od Liptova po Piešťany, samozrejme, aj spolu so samotnými hradmi.

Starhrad

Reklama

 

Plaviac sa po Váhu od Likavky v smere po prúde, čaká nás dvojica hradov, ktoré sú od seba vzdialené vzdušnou čiarou možno ani 1 km, ale vzhľadom k dvom proti sebe idúcim zákrutám (Domašinský meander), je vzdialenosť väčšia, možno o 3-4 km.

Prvý z hradov je Starhrad, týčiaci sa na bralách na ľavej strane Váhu. Tým druhým je Strečno, na protiľahlej, teda pravej strane Váhu.

Reklama

 

 

 

Ku obom hradom začína turistická trasa z Nezbudskej Lúčky, kam možno prísť vlakom, alebo autobusom zo Žiliny. Trasa na hrad vedie najskôr popod dva železničné mosty končiace na druhej strane Váhu rovno v tuneloch. Pokračuje poľnou cestou, ktorá pokračuje strmým chodníkom k hradu.

Starhrad, príchod na hrad.

Ako videl barón Medňanský Starhrad? Uprostred pustatiny…Vynoril sa nečakane pred nami, kedysi hrdými vežami až do oblakov čnejúci Starhrad. Už sám slovenský názov svedčí starobylosti týchto zrúcanín, ktorých počiatky ešte nikto nevypátral. Známe z vody trčiace skaliská Margita a Besná, za ktorými nasleduje tok Váhu …Naozaj nič nemohlo prejsť úzkou dolinou, aby sa nebolo dalo zničiť skalami zhodenými z hradu strmo týčiaceho sa na brale, a to bez akýchkoľvek ďalekonosných zbraní. Priechod si teda cestujúci museli vyprosiť alebo vykúpiť.

Ako na iných, aj na tomto hrade sa menilo panstvo podľa jednotlivých panovníkov a ich prívržencov. Známe striedanie pánov, či kastelánov na Starhrade začalo panovníkom Vladislavom I., pokračovalo Matejom Korvínom. Až za skazonosného boja o korunu medzi voleným poľským kráľom a Ladislavom Pohrobkom, dobrovoľne otvorili túto pevnosť jeho krajanom, Slovákom.

Text: Alexander Urminský, Fotografie: A. Urminský, D. Mlynárik.

Poznámka: Josef Fischer (Viedeň +1769- *1822) medirytec a maliar krajiniek, profesor na krajinomaľby na akadémii vo Viedni. Autor rytín Považia. Jeho rytiny nás budú sprevádzať aj ďalej.

Reklama