10 mýtov o dojčení – 4. Umelé mlieko je dnes rovnako dobré ako materské

Reklama

 

 

 

 

S dojčením sa spája množstvo mýtov – informácií, ktoré kolujú ako pravdivé, no podľa reálnych výskumov je často opak pravdou. Pozrime sa na niektoré z nich.

MÝTUS č. 4 – Umelé mlieko je dnes rovnako dobré ako materské

Reklama

 

Tento mýtus je dnes taký vžitý, až sme prekvapení, že niekto môže tvrdiť opak. Pravda je však taká, že materské a umelé mlieko majú spoločnú iba jedinú vec – sú tekuté.

Umelé mlieko vs. dojčenie

Reklama

 

 

Umelé mlieko obsahuje v porovnaní s materským mliekom len zlomok látok. A už vôbec to nie je dojčenie, ktoré je oveľa viac ako len kŕmenie (viac o dojčení: Prečo dojčiť, Mýtus č. 2). Umelé mlieko sa v nevyhnutnom prípade môže použiť ako liečivo, a preto s ním treba zaobchádzať opatrne. Automaticky sa predpokladá, že sa podáva fľašou, čo tiež nie je najšťastnejšie (Mýtus č. 5). Navyše, materské mlieko sa nedá napodobniť. Neexistuje totiž štandardné zloženie materského mlieka.

[singlepic id=24043 w=320 h=240 float=left]Každá žena má iné zloženie materského mlieka – presne pre svoje dieťa. Materské mlieko sa mení stravou matky, vekom dieťaťa, mení sa počas dňa, dokonca počas jedného kŕmenia. Je iné počas menštruačného cyklu, dokonca ho ovplyvňuje počet predchádzajúcich tehotenstiev alebo aj to, ako ho dieťa získa: či sa dojčí alebo ho matka odsaje a podáva iným spôsobom. Ktorý výrobca by toto dokázal?

Ak sú problémy s dojčením, dajú sa riešiť aj inak než automaticky začať používať umelé mlieko. Riziká nedojčenia sú totiž pre dieťa veľmi veľké – cukrovka, alergie a ekzémy, astma, kolika, obezita, zápal stredného ucha, znížená imunita a mnoho ďalších.

Prečo je teda umelé mlieko také používané?

Používanie umelého mlieka ovplyvňujú najmä dve veci: obrovský tlak a propagácia výrobcov umelého mlieka. Tento marketing formuje predstavy matiek.

Na matky, ktoré sú totiž často unavené, pôsobia slogany typu „prespatá noc“, „spokojné bruško“, „dieťa zaspáva samé“ ako vytúžený cieľ. Navyše, za štandard v týchto porovnaniach sa neberú dojčené deti, ale deti, ktoré sú kŕmené umelým mliekom. Matky nevedia, že je úplne normálne a zdravé, ak sa dieťa v noci budí alebo ak neprespí v jednom kuse 5 hodín.

Rovnako neplatí, že ak sa z nejakého dôvodu dokrmuje umelým mliekom, je s dojčením koniec. Ani nie je pravda, že treba dokrmovať dieťa po cisárskom reze alebo že keď matka v šiestom mesiaci dieťa odstaví, musí zákonite prejsť na umelé mlieko – či už v tekutej forme alebo ako súčasť kaše, ktorú si s deťmi podvedome spájame. Dieťa v tomto veku je už schopné jesť „dospelácku“ stravu, no reklama a marketing to úplne ignorujú.

Marketing a kódexy

Obchod s umelým mliekom (kašami, fľaškami, cumlíkmi…) nehľadí na zdravie detí, ale na zisk. Výrobcovia umelých mliek svojím marketingom a ovplyvňovaním verejnej mienky často porušujú etické a morálne zásady.
Odhaduje sa, že na následky umelej výživy zomiera ročne cca 1,5 milióna detí, a nielen v krajinách tretieho sveta. Umelé mlieko je navyše drahé a chudobné rodiny si ho nemôžu dovoliť.

Preto svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a UNICEF spolu s ďalšími odborníkmi vypracovali Medzinárodný Kódex marketingu náhrad materského mlieka. Bohužiaľ, má len odporúčací charakter, nie je právne záväzný (malé časti z neho sú zahrnuté v zákone č.147/2001 Z.z. Národnej rady SR o reklame a v Potravinovom kódexe SR).

Kódex nezakazuje predaj umelých mliek (kaší, fľašiek a pod.), ale obmedzuje marketing týchto výrobkov tak, aby bolo dojčenie ochránené. Preto všetky letáčiky, reklamné zásielky, brožúrky, vzorky… priamo odporujú tomuto kódexu.

Najhoršie je, že firmy sú si vedomé toho, že potláčanie dojčenia má katastrofálne následky na zdravie detí, ale zisk je pre ne stále dôležitejší. Je preto dôležité, ak sa s touto neetickou reklamou stretneme, aby sme dali najavo, že nám zdravie našich detí nie je ľahostajné (svoje podnety môžete posielať na provita@gtinet.sk alebo na úrady verejného zdravotníctva).

Viac o kódexe na http://www.mamila.sk/o-mamile/medzinarodny-marketingovy-kodex/ alebo www.provita.sk.

Autor: Mgr. Alžbeta Pagáčová, poradkyňa pri dojčení, podporná skupina dojčenia v Piešťanoch

Všetky články o dojčení nájdete tu.

REKLAMA

Reklama