Vo vzduchu i na zemi – Letecký pluk v Piešťanoch v období druhej svetovej vojny

Reklama

 

 

 

 

 

V súčasnosti málokto vie, že v období druhej svetovej vojny, od ktorej ubehlo už 70 rokov, Piešťany zohrávali významnú úlohu vo vojenských dejinách Slovenska. Bolo to výsledkom už predvojnovej dislokácie vojenských útvarov 1. Československej republiky. Keďže na území Slovenska sa nachádzal len jeden zo šiestich leteckých plukov československej armády – Leteckých pluk 3 Generála letca M. R. Štefánika, ktorého sídlom boli práve Piešťany. Zaujímavú výstavu z leteckej histórie nášho mesta si môžete pozrieť vo Ville Liska do 18. novembra.

Reklama

 

V dramatickom období marca 1939 sa tak Piešťany stali centrom slovenského vojenského letectva a ostalo tomu tak po celé obdobie druhej svetovej vojny. Letecký pluk gen. M. R. Štefánika, neskôr skrátene len ako Letecký pluk, bol organizovaný ako zmiešaný (mal letky ako stíhacie, tak pozorovacie) a disponoval približne 300 lietadlami. Výzbroj tvorili prevažne stíhacie Avie B-534 a prieskumné (i ľahké bombardovacie) Letovy Š-328. Tieto lietadlá – dvojplošníky však veľmi rýchlo zastarávali. Piešťanskému veliteľstvu podliehali aj ostatné detašované vojenské letiská na Slovensku.

Reklama

 

 

 

Popri veliteľstve pluku bolo v Piešťanoch sústredené takmer celé stíhacie letectvo – veliteľstvo II. stíhacej perute (veliteľ známy pilot a letecký akrobat mjr. let. Vladimír Kačka) s dvomi z troch slovenských stíhacích letiek a Letecká škola (v roku 1940 pre veľkú vyťaženosť letiska presunutá do Trenčianskych Biskupíc). V hektickom a dramatickom období druhej svetovej vojny tak predstavovali Piešťany centrum slovenského vojenského letectva. Slovenské letectvo reprezentované piešťanským leteckým plukom prešlo za šesť vojnových rokov takým dramatickým vývojom, ktorý nemal v histórii Slovenska obdoby (rozpad Československa a jeho armády, vznik a obrana nového štátu, vojnové kampane, nákup a preškoľovanie na nové moderné typy vojenských lietadiel, obrana vzdušného priestoru Slovenska v čase amerických náletov, protinemecké povstanie).

Ani nie dva týždne po vzniku samostatného Slovenska v marci 1939 už muselo slovenské letectvo čeliť maďarskej agresii, ktorej cieľom boli územné zisky na východnom Slovensku. Situácia bola o to kritickejšia, že slovenská armáda a letectvo, ktoré v tých dňoch len vznikali, boli oslabené núteným odchodom dôstojníkov českej národnosti zo Slovenska, ktorí tvorili väčšinu vyššieho dôstojníckeho kádra na Slovensku. Tiaž bojov bola na letcoch, dislokovaných v Spišskej Novej Vsi, pomohli im však vybraní letci, ktorí narýchlo preleteli z Piešťan.

O niekoľko mesiacov neskôr, v septembri 1939, sa slovenské letectvo zapojilo po boku Nemecka do vojny proti Poľsku. Plnili najmä úlohy ochrany vzdušného priestoru, sprevádzanie nemeckých lietadiel a prieskum. Po napadnutí ZSSR sa Slovensko ako spojenec Nemecka pridalo k vojnovému ťaženiu na východ. V rokoch 1941 až 1943 sa na východnom fronte postupne zúčastnili bojov proti Červenej armáde všetky letky leteckého pluku. Už v úvode bojov sa ukázala zastaranosť ešte predvojnových stíhacích lietadiel Avia B-534, ktoré nedokázali konkurovať čoraz modernejším sovietskym lietadlám. Preto v roku 1942 odišli vybraní slovenskí stíhací piloti z Piešťan na nemeckú leteckú výcvikovú základňu Grove v Dánsku na preškolenie na výkonné lietadlá Messerschmitt Bf 109.

Následne boli tieto lietadlá pre slovenské letectvo zakúpené a začlenené do letky 13. Táto letka, ktorá mala sídlo v Piešťanoch, sa s vyše 200 zostrelmi stala vôbec najúspešnejšou slovenskou stíhacou letkou. Príslušníkom tejto letky bol aj Ján Režňák, ktorý sa so svojimi 32 zostrelmi stal najúspešnejším slovenským stíhacím pilotom v našej histórii, alebo aj Piešťanec Jozef Drlička – prvý slovenský stíhací pilot, ktorý na východnom fronte zostrelil sovietske lietadlo a zároveň aj prvý slovenský pilot, ktorý vo vzdušnom súboji na východnom fronte zahynul.

Po stiahnutí z frontu na konci roka 1943 bola zo stíhacej letky 13 vytvorená pohotovostná letka, ktorá mala brániť vzdušný priestor Slovenska pred americkými náletmi. V osudný deň 26. júna 1944 bola vo vzdušnom súboji s Američanmi v priebehu pár minút letka zničená, čo zároveň predstavovalo zánik slovenského stíhacieho letectva. Zahynuli traja piloti, jeden bol ťažko zranený a zničených alebo ťažko poškodených bolo 7 z ôsmich najmodernejších lietadiel, s ktorými sa rátalo v pripravovanom protinemeckom povstaní. Epilógom existencie leteckého pluku v Piešťanoch a tým aj slovenského letectva sa stalo vypuknutie Slovenského národného povstania 29. augusta 1944.

K protinemeckému povstaniu sa pridala takmer celá piešťanská posádka pluku a pod vedením veliteľa letiska stot. let. Ivana Haluzického odišla na autách na stredné Slovensko. V povstaní bol z nej bol vytvorený „prápor Haluzický“, ktorý tvoril najsilnejšiu a jedinú plne motorizovanú povstaleckú jednotku. Paradoxne však všetky lietadlá boli ponechané na piešťanskom letisku, kde ich o niekoľko dní zhabali Nemci a niektoré dokonca použili proti samotnému povstaniu. Existencia slovenského vojnového letectva v rokoch druhej svetovej vojny predstavuje krátke, ale zato jeho najdramatickejšie obdobie, ktoré však malo dohru ešte aj dlho po vojne. Drvivá väčšina dôstojníkov a mnoho skúsených pilotov leteckého pluku bolo v 50. rokoch v čase komunistickej totality z armády vyhodených. Oficiálne z dôvodu nadbytočnosti, neoficiálne z dôvodu príslušnosti k slovenským ozbrojeným silám a účasti na vojne proti ZSSR. Absurdne pôsobí i fakt, že sa to týkalo ako tých, ktorí sa do SNP nezapojili, tak aj tých, ktorí sa do povstania pridali či ho dokonca pripravovali.

Vyše dvesto fotografií s tematikou leteckého pluku, z ktorých niektoré neboli doteraz publikované, unikátne trojrozmerné predmety k histórii letectva, ukážky zbraní, munície či dokumentov je do 18. novembra možné vidieť na výstave „Vo vzduchu i na zemi“, ktorá sa nachádza vo výstavných priestoroch Balneologického múzea v Piešťanoch vo „Ville Liska“ na Štefánikovej ulici.

-Andrej Bolerázsky-

Reklama