História
Teóriu, že Starý kláštor patril templárom, nikto nevyvrátil
Okolie málo známej zrúcaniny skrýva množstvo záhad. V blízkej studni bola vraj liečivá voda s oveľa lepšími účinkami ako známa piešťanská „vajcovka“. Povesti hovoria o zjavení, vďaka ktorému miesto ešte v 19. storočí vyhľadávali pútnici. Celý areál mohol patriť rádu templárov.
[singlepic id=43270 w=520 h=340 float=center]
Archeologickú lokalitu Starý kláštor turisti nenavštevujú a málo známa je aj samotným Piešťancom. Najstaršia stavebná pamiatka na území mesta stojí totiž medzi rodinnými domami na Detvianskej ulici. Jej história siaha až do 14. storočia. Balneologické múzeum tu vykonalo niekoľko archeologických výskumov, ktoré prezentuje na výstave vo Vile dr. Lisku aj v pripravovanej publikácii.
„Maliar a spisovateľ nazval kláštor templárskym, ale nebol prvým, ktorý ho takto označil. Prvé takéto teórie sa objavili v 19. storočí, spomína ich Alojz Medňanský. Niekedy sa kláštor spájal s johanitmi,“ povedal riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa. Upresnil, že pomenovanie „kláštor“ sa zachovalo iba vďaka ústnemu podaniu. Odborníci zatiaľ odhalili torzo kostola a existenciu kláštora iba predpokladajú.
Oba spomínané rády boli rytierske a sú známe vďaka dobrodružnej literatúre. „Tieto domnienky neboli úplne vyvrátené, ale nie sú ani potvrdené, pretože je veľmi málo písomných prameňov,“ dodal riaditeľ múzea. V dochovaných písomnostiach sa podľa jeho slov nehovorí o tom, kto bol vlastníkom sakrálnej stavby.
Zaujímavé je aj to, že samotný kláštor zatiaľ výskumy neodhalili. Nedovoľuje to okolitá zástavba. Jeho existenciu však naznačujú staré názvy okolitých lokalít Záhumenice za kláštorom alebo Kapustnice za kláštorom, z ktorých sa neskôr vyvinula Kláštorská ulica.
Dodnes je neznáme aj miesto legendárnej Dievčenskej studne, ktorá mala mať zázračné liečivé účinky a je spájaná aj so zjavením sv. Štefana Uhorského. Niektoré teórie hovoria, že jej vodu využívali mnísi na liečbu chudobných.
Kostol podľa Vladimíra Krupu slúžil ešte v 18. storočí. Zachoval sa jeho podrobný popis z roku 1788. Zničila ho pravdepodobne veľká povodeň v roku 1813, ktorá zasiahla celé vtedajšie Piešťany. Neskôr ho ľudia využívali ako lacný zdroj kvalitného stavebného materiálu. Vzácne prvky boli ešte pred I. svetovou vojnou odvezené do múzea v Budapešti a po nej začala v okolí výstavba rodinných domov, ktorá dodnes neumožňuje rozsiahlejší výskum.
[nggallery id=2315]
Text a foto: Martin Palkovič
Deti si vyskúšajú rôzne povolania. „Čím budem, keď vyrastiem… ?“ je tu
Žiwellný folklórny večer sa po prestávke opäť vracia
Piešťany podľa Wintera budú súčasťou Noci divadiel
Vo štvrtok farmári, budú aj domáce vajíčka
