Príbeh vystavenej kyslíkovej nádrže

Reklama

 

 

 

 

Vo Ville dr. Lisku bude do 18. novembra prebiehať zaujímavá výstava s názvom Vo vzduchu i na zemi, ktorá mapuje leteckú históriu nášho mesta i Slovenska. Okrem fotografií a dokumentov si môžu návštevníci prezrieť i rôzne predmety, ktoré sa podarilo dochovať až po súčasnosť. Jedným z nich je aj kyslíková nádrž, ktorú ste si možno všimli Pod kolonádou. Príbeh toho ako sa dostala do Piešťan je naozaj zaujímavý. 

V stredu 13. septembra 1944 sa veliteľstvo 15. USAAF rozhodlo uskutočniť veľký nálet na rafinériu v Osvienčime, Zdieszowiciach (Odertal) a Blachowni Slazkiej v Poľsku. Na Blachowniu Slazkiu zaútočilo 168 bombardérov B-17. Nemecká obrana zostrelila desať z nich. Celkovo 15. letecká armáda stratila v ten deň 27 strojov. Väčšina z nich dopadla v Poľsku, niektoré sa zrútili južnejšie na Slovensku, Maďarsku alebo až v Juhoslávii.

Reklama

 

Druhá bombardovacia skupina vzlietla na Misiu číslo 274 zo základne Amendola. Z dvadsiatich ôsmych strojov 2.BG sa dva vrátili predčasne a iba 19 odhodilo svoje bomby cez hustú oblačnosť na cieľ, ktorým bola rafinéria Blechhammer-Juh. Zvyšných sedem bombardérov Boeing B-17 „Flying Fortress“ od 2.BG bombardovalo príležitostný cieľ, ktorým bola zoraďovacia stanica vo Vrútkoch na Slovensku. Na cieľ dopadlo osem minút pred obedom 55 kusov 250-kilogramových RDX bômb. Podľa vyhodnocovacej správy, vypracovanej na základe fotografií po návrate na základňu, útok na Vrútky bol úspešný. Bomby boli koncentrované v priestore zoraďovacej stanice. Poškodených bolo asi 50 vagónov, trať bola prerušená a bomby zasiahli budovy na juhu a severe cieľa.

Reklama

 

 

V zostave 429.BS/2.BG, ktorá útočila na Blechhammer bol aj stroj s označením B-17G-15-VE 42-97490, za ktorého riadením sedeli pilot 2nd Lt. Daryle R. Stuckey a druhý pilot 2nd Lt. Henry E. Tennyson. Počas letu k cieľu začal strácať výkon motor číslo 4 a musel byť vypnutý. Tesne predtým spodný strelec ohlásil nepravidelný chod motoru číslo 1 a množstvo čierneho dymu, ktorý z neho začal vychádzať. Takže motor číslo 1 musel byť taktiež odstavený. Vzápätí vypovedal svoju poslušnosť aj motor číslo 2. Posádka nabrala kurz smerom na juhovýchod a druhý pilot sa snažil nakontaktovať na stíhací doprovod a požiadať ich o ochranu pri návrate. Nestalo sa tak. Posádka sa snažila pomôcť stroju, ktorý rapídne strácal výšku a rýchlosť tak, že vyhádzala cez palubu všetky nepotrebné zariadenia ako zbrane a muníciu. Nádej, že sa na jednom motore dostanú šťastlivo do Talianska na základňu však vyhasla v momente vypovedania chodu posledného motoru. Navigátor na núdzovej frekvencii ohlásil polohu ako východne od Budapešti, avšak mýlil sa. Stroj sa nachádzal východne od Bratislavy nad pohoriami Tríbeč a Vtáčnik. Pilot dal rozkaz na opustenie paluby. Všetci letci úspešne vyskočili a na padákovom hodvábe sa zniesli na slovenské územie v okolí Nitry.

Šesť letcov bolo takmer okamžite po dopade zajatých. Stuckey, Traurig, Cima, McKibbin a Caryl boli zajatí nemeckými vojakmi asi o 12:00 pri mestečku Verebély (Vráble) na vtedajšej slovensko-maďarskej hranici. Poškodený stroj letel na sever od obce Neverice, aby sa posádka po výskoku na padákoch mohla na zemi stretnúť, zatočil pilot stroj v oblúku ponad obce Súlovce a Horné Lefantovce. Potom, čo celá posádka opustila palubu, neovládaný stroj dopadol do lesnatej oblasti na periférii katastra obce Jelenec zvanej “Pod Držou”. Pri kontakte so stromovým porastom sa kĺzavý let bombardéru spomalil, motory sa odtrhli a odleteli dopredu. Stroj dopadol na plocho ale neexplodoval. Ako jednu z možných príčin poruchy motorov a pádu stroja uviedol Paul Reinhard vo svojom liste fakt, že sa pravdepodobne neustriehol moment prepnutia krídelných palivových nádrží a motory tak nedostávali potrebné množstvo paliva a vypovedali službu. Opätovne ich nahodiť za letu na B-17 bolo nemožné.

S/Sgt. Spruce, 2nd Lt. Tennyson, S/Sgt. Hare dopadli do tesnej blízkosti jeden vedľa druhého. Avšak nespojili sa a ich osudy sa na chvíľu rozdelili. Pravdepodobne Hare a Tennyson boli tými letcami, na ktorých si miestni obyvatelia pamätajú, že sa skrývali za pomoci učiteľa Rudolfa Pajenského a stolára Alexandra Sipinu z Jelenca (a mnohých ďalších z Jelenca a Kostolian) v zvonici v obci Kostoľany pod Tríbečom. Za pomoci partizánskych spojok, ktoré operovali v oblasti obce sa dostali postupne do Banskej Bystrice a stihli odsun zostrelených letcov z letiska Tri Duby.

Príbeh Wiliama M. Spruceho je spojený s osudom študenta z Kostolian pod Tríbečom menom Ján Szegény. Ten v osudný deň s priateľom Jozefom Slávikom vyvážali na pole hnoj, keď zrazu uvideli havarovať americký bombardér. O chvíľu boli na mieste dopadu a odniesli si na pamiatku malé drobnosti a mapu. Potom sa Ján rozhodol ísť hľadať letcov. Na okraji lesa medzi „Cerovinou a Jedlinami“ stretol pravdepodobne Wiliama Sprucea. Na voze ho obaja študenti odviezli do stodoly u Szegényovcov. Na noc bol Američan ukrytý v dome, cez deň v stodole. Tak prečkal dva dni. Potom ho podobne ako jeho druhov odviedli za pomoci partizánov do centra SNP v Banskej Bystrici a na letisko Tri Duby.

Pátranie žandárskych staníc, ktoré bolo začaté okamžite po ich zoskoku pokračovalo aj nasledujúci deň, 14. septembra pričom sa k nim pridala aj skupina 35 nemeckých vojakov. Správy o ukrývaní a pobyte Amerických letcov v obci sa rozšírili. Dňa 16. septembra 1944 prišli do obce Kostoľany pod Tríbečom dve osobné nemecké autá a začali dôkladne prehľadávať dom za domom. Tak sa dostali aj ku Szegéniovcom, kde našli leteckú kombinézu, mapu a iné suveníry z lietadla. Jána zatkli a nechali ho strážiť jedným z vojakov, zatiaľ čo prehľadávanie pokračovalo. Szegény sa neúspešne pokúsil o útek, pri ktorom ho stráž zastrelila. Pochovali ho nasledujúci deň v obci.

„Osud kyslíkovej nádrže z druhej svetovej vojny sa začal písať po dopade lietadla B 17 v okolí obce Kostoľany pod Tríbečom v okrese Zlaté Moravce. Veľa obyvateľov videlo pád lietadla do lesa a hoci im hrozilo nebezpečenstvo zo strany nemeckých vojakov, dostali sa k havarovanému stroju a zobrali, čo sa komu páčilo alebo hodilo. Kyslíkovú nádrž si vybral jeden z obyvateľov obce, pán Struk a celé roky ju používal ako kanister na petrolej. Nádrž pri tom mierne poškodil tým, že na ňu namontoval ventil. Keď mu bola zavedená elektrina a petrolej už v takom množstve nepotreboval, daroval ju môjmu otcovi, Antonovi Turňovi. Momentálne tento kus histórie druhej svetovej vojny vlastní Balneologické múzeum, ktorému som ho daroval v roku 1995,“ povedal o osude kyslíkovej nádrže Milan Turňa.

-lt/zdroje: Vrána R./5.BW Operational Analysis and Final Strike Assesment Record, NARA, Washington, USA/Kronika leteckej vojny nad Slovenskom/Andrej Bolerázsky/Milan Turňa

Reklama