Mlynárska história – 14. Ružový mlyn

Reklama

 

 

 

 

V rokoch 1948 – 1960 v snahe o zvýšenie efektívnosti výroby hlavnou metódou bola jej koncentrácia a zvyšovanie kapacity výrobných objektov. Svedčia o tom aj nasledovné číselné údaje. V roku 1948 bolo na Slovensku 113 obchodných mlynov a 2 317 roľníckych mlynov. V roku 1953 bolo 51 obchodných a 654 roľníckych mlynov.

[singlepic id=17302 w=320 h=240 float=right]Koncentráciou do roku 1960 sa znížil počet obchodných mlynov na 21 * a roľníckych na 511. Takúto vysokú koncentráciu umožnila aj nová technológia mletia, ktorá umožnila výrazne zvýšiť zaťaženie mlecej dĺžky valcov. Z pôvodného zaťaženia 40-50 kg na 1 cm dĺžky sa dosiahlo až 85-100 kg na 1cm. Na Slovensku túto technológiu, nazývanú ako „Křičkova“, zavádzali technológovia Ján Letang a Bohumil Praženka.**** Napriek dokázateľným prednostiam uvedenej metódy, nepodarilo sa vždy zabezpečiť kvalitatívne parametre výrobkov pre zásobovanie obyvateľstva. Mlynské technológie vo väčšine mlynov boli napriek čiastočným rekonštrukciám technický i morálne opotrebované, mnohé stroje mali už „odkrútené“ desiatky rokov. Týmto vysokým zaťažením ich opotrebovanosť narastala a bolo treba uvažovať o investíciách do rozvoja materiálno technickej základne.

Reklama

 

Etapa koncentrácie a intenzifikácie výroby skončila a zákonite musela prísť etapa investícií. Novú techniku v oblasti manipulácie s hotovými výrobkami vyžadoval aj trh a spriemyselňovanie pekárenskej výroby. V období rokov 1960 – 1969 jednou z nevyhnutných úloh podniku bolo rozvíjať mlynské a cestovinárske kapacity formou modernizácie a rekonštrukcie výhľadových kapacít, ale aj budovaním nových kapacít v slabo obsadených regiónoch. V rokoch 1964-67 bola vykonaná kompletná rekonštrukcia technológie pšeničného mlyna v Sládkovičove na kapacitu 240 t/24 hod. Podnik vybudoval dve veľkokapacitné obilné silá na 16 000 ton v rokoch 1960-62 v Spišskej Novej vsi a v rokoch 1961-63 v Sládkovičove, ktoré v tom čase predstavovali špičku v objeme i technológii skladovania obilia. Rozvoj a koncentrácia cestovinárskej výroby bol nevyhnutný pre enormné požiadavky trhu a zmeny v stravovacích zvyklostiach slovenských rodín, ale aj rozvojom reštauračného a závodného stravovania, ktoré vyplývali s postupného rastu životnej úrovne obyvateľstva. Domáca výroba slížikov a rezancov v mladých domácnostiach bola v tom čase už iba výnimočná. Po zlikvidovaní prvej cestovinárne na Slovensku v Skačanoch a čiastočných rekonštrukciách v Nitre a v Piešťanoch, vybudovali MaC Piešťany v rokoch 1965-67 novú cestovináreň v areály mlyna v Spišskej Novej Vsi, kde sa súčasne vybudovala veľkopekáreň.

[singlepic id=17304 w=320 h=240 float=left]Táto najmodernejšia cestovináreň bola vybavená technológiu od talianskej firmy PAVAN. Vyrábal sa tam plný sortiment cestovín , vrátane dlhých cestovín, makarónov a špagiet pričom každá z troch liniek mala už vlastnú automatickú baliacu linku. Kapacita cestovinárne v Spišskej Novej Vsi umožnila následne ďalšiu etapu rekonštrukcií v cestovinárňach Nitra a Piešťany. Kvalita a kapacita výroby cestovín na Slovensku v tom období bola na veľmi vysokej úrovni a trh absorboval celú produkciu, pričom najvyhľadávanejšími boli stále „piešťanské cestoviny“. Osvetou zdravotníkov nastával postupný odklon o vaječných cestovín a trh vyžadoval viac bezvaječných, či z malým obsahom vajec. Pre udržanie kvality (nerozvaritelnosti) bezvaječných cestovín bolo treba hľadať riešenia  v technológii výroby a sortimente spracovávanej pšenice na múku vhodnú pre bezvaječné cestoviny. K tomu účelu v rámci celkovej prestavby a dostavby areálu Ružového mlyna v rokoch 1964 – 1975 (až 1990) bol postavený ďalší mlynský objekt, typový mlyn P63 na spracovávanie tvrdej pšenice, resp. väčšieho podielu cestovinárskej múky v rámci vymieľacieho kľúča.

Reklama

 

Na úseku technického rozvoja bol tiež celý rad úloh spojených s požiadavkami výrobných odberateľov a obchodu. Vrecované múky pre veľké pekárne sa postupne nahrádzali dodávkou voľne ložených múk v automobilových cisternách, neskôr aj cisternovými RAY vagónmi. Podobne bola riešená aj dodávka krmív pre PNZP a krmovinárske výrobne. Voľne ložená teda bezobalová preprava múk a krmovín sa zvýšila z 2500 ton v roku 1960 na 39 000 ton v roku v  roku 1965. Rozvíjala sa tiež paletizácia výrobkov. Enormný záujem bol aj o balené múky 1 a 2 kg hmotnosti pre spotrebiteľský trh. Ručné balenie bolo postupne nahrádzané strojovým balením s mnohonásobným zvýšením kapacity a produktivity práce.

[singlepic id=17303 w=320 h=240 float=right]V areály Ružového mlyna a závodu Piešťany tieto úlohy zabezpečoval technický rozvoj ktorý viedol Milan Čulen.**** Do mlynov Trnava a Veľký Šariš boli dodané a namontované špičkové baliace automaty z NSR od firmy HESSER, ktoré si vyrábali vlastné papierové vrecká, čo bol vtedy ale aj neskôr nevídaný pokrok. Nedostatok devíz v ČSSR neumožňoval dovoz ďalších takýchto baliacich automatov a tie sa dovážali sa z NDR. Boli to  baliace stroje značky Schockopack. Ing. Čechmánkovi sa podarilo zabezpečiť z Talianska v rámci veľtrhu Salima Brno baliaci stroj od firmy ICA, typ RS 20, ktorý bol namontovaný v mlyne Piešťany . Podľa vzoru** stroja RS 20 neskôr začala výrobu baliacich strojov aj česká zbrojárska firma Blanícke strojárne n.p. Vlašim, pre export ako Seiler-Bellot, z označením BPU41 resp. BPU41 vrátane skupinových baličiek.

V rámci dostavby a prestavby areálu Ružového mlyna boli po roku 1960 v areály vybudované nasledovné objekty:***

Centrálny sklad technického materiálu

Príjmový objekt na voľne ložené obilie

Mlyn P 63 s kapacitou 62t/24 hod

Nová administratívna a správna budova

Transformačná stanica

Kotolňa na zemný plyn

Múčne silá pre trvanlivé pečivo a cestovináreň

Sociálna a spoločenská budova

Výrobňa instantných výrobkov INKA (neskôr výroba oblátok)

Nová budova cestovinárne

Poznámky:

* Tento počet mlynov sa zachoval až do roku 1990

** V podstate sa jednalo o nelegálny počin zo strany BS Vlašim, čo Talianov riadne vytočilo.

*** V zozname nie sú uvádzané technologické dodávky a rekonštrukcie. Prestavbou areálu boli zrušené pôvodné objekty slúžiace pre chov dobytka a ošípaných a skončilo zásobovanie zamestnancov uhlím z areálu konským povozom. Hlavný vchod do areálu nebol už z Vrbovskej ale Hurbanovej ulice. Železničná vlečka do areálu bola rozšírená a predĺžená. V tom čase (1966-1968) bol vedľa areálu mlynov vybu budú dovaný komplex veľkopekárne, dnes Veľkopek.

****Ich profily budú samostatne prezentované

Autori: Ing. Alexander Murín, Alexander Urminský

Reklama