Mlynárska história 13. – Jozef HARMAT a jeho montážna čata

Reklama

 

 

 

 

S menom Jozefa Harmata, dlhoročného pracovníka technického úseku podnikového riaditeľstva sa viaže množstvo vykonanej práce skoro na všetkých mlynoch, ktoré boli funkčné v rokoch od znárodnenia po koniec 80-tych rokov. Narodil sa v obci Šoporňa v rodine tesára Jozefa Harmata a matky Jozefíny, ktorí mali 7 detí.

[singlepic id=15966 w=250 h=240 float=left]Jozef sa vyučil za mlynára u miestneho mlynára Vranu, u ktorého zostal pracovať až kým jeho mlyn nebol znárodnený. U svojho otca tesára, ktorý tiež aj obchodoval s drevom, sa Jozef naučil pracovať s drevom, čo bolo pre mlynára veľmi dôležité. V roku 1942 sa oženil a s rodinou žil v rodnej obci. Keď po znárodnení Vranovho mlyna nenašiel v obci prácu vo svojom odbore, zamestnal sa v Ružovom mlyne v Piešťanoch, kam sa rodina v lete roku 1948 presťahovala a kde našla prácu aj jeho manželka. V rokoch 1951 -53 si doplňoval vzdelanie na Odbornej mlynárskej škole v Pardubiciach, ktoré ukončil maturitou. V mlynskom podniku v Piešťanoch, ktorý zaznamenával rad reorganizácií a reštrukturalizácií, pracoval na technickom úseku a od roku 1960 ako hlavný mechanik podniku Mlyny a cestovinárne do roku 1973, kedy z dôvodu zrakového postihnutia odišiel do invalidného dôchodku. Jozef s manželkou Etelou vychovali 4 deti, v Piešťanoch postavil spolu s rodinou svojej dcéry rodinný dvojdom. Zomrel vo veku 64 rokov a pochovaný je v Piešťanoch. Toľko z informácie, ktorú poskytla Jozefova dcéra Božena, vrátane dátumov  – Jozef Harmat (*28.1.1923 Šoporňa +12.9.1987 Piešťany).

Reklama

 

Za touto stručnou charakteristikou sa skrýva človek, ktorý rozumel drevu, mlynom a ľuďom. Drevo bolo odpradávna hlavným stavebným materiálom pri stavbe mlynov a mlynských strojov a nezaobídu sa bez neho ani moderné mlyny. Jozef sa s drevom stretal od detstva, keď plte v Šoporni vykladali svoj náklad reziva, či neopracovaných kmeňov. Od jari do jesene to boli tisíce pltí plaviace sa dolu Váhom až do Pešti, ba i ďalej. Iba niektoré vykladali svoj náklad u obchodníkov v Hlohovci, Seredi či v Šoporni, kde s drevom obchodoval, ale ho aj spracovával jeho otec. Tam sa naučil drevu rozumieť, manipulovať s ním a robiť z neho. Možno preto ho vzal mlynár Vrana za učňa, lebo po remesle mlynárskom je práca s drevom v mlyne najdôležitejšia. V tom čase bolo v obci okrem murovaného Vranovho mlyna ešte možno viac ako 20 lodných, plávajúcich mlynov, kde bolo treba robiť s drevom a rozumieť mlynu. Tieto skúsenosti mladý Jozef naplno využil vo svojej práci v Ružovom mlyne a v rámci podniku Mlyny a cestovinárne. V predchádzajúcich častiach boli spomínané viaceré rekonštrukcie mlynov za účelom zvyšovania kapacity alebo prestavby na iné druhy výroby a skladovania.

Už na funkcii radového technika si začal budovať partiu schopných montážnikov. Väčšina z nich boli vyučení mlynári, viacerí i majitelia znárodnených malých mlynov*. K nim pribúdali špecialisti na mlecie stolice a vysievače. Osobitnou skupinkou boli klampiari, ktorí dokázali z plechu vyrobiť zdanlivo neskutočné tvary, ďalej váhari a nakoniec elektrikári. Treba tu podotknúť, že veľkomlyny boli jedným z prvých výrobných odvetví, kde sa uplatňovala automatizácia na mechanickom princípe. Okrem remeselných zručností museli mlynári a mlynskí montéri mať rozvinuté abstraktné myslenie, nevyhnutné pre zostavenie a chod automatiky. Jozef Harmat už ako hlavný mechanik podniku zároveň priamo riadil aj skupinu takýchto chlapov. Medzi ich najvýznamnejšie akcie patrí zavádzanie drobného balenia múky do 1 a 2 kg vreciek**, vydávacie a príjmové linky na VLM*** a celkové rekonštrukcie mlynov Piešťany, Trnava, Veľký Šariš a Spišská Nová Ves. Žiada sa ďalej povedať, že Jozef Harmat dokázal stmeliť ľudí rôznych remesiel, rôzneho spoločenského a sociálneho pôvodu (po znárodnení) do partie, ktorú na každom mlyne vítali, lebo vedeli že urobia kus roboty a ich mlynu pomôžu. Bolo medzi nimi veľa „osobností“, či skôr individualít, o ktorých kolovali historky, ba až legendy*. Jednou z legiend sa stal aj ich šéf, o ktorom som v úvode napísal, že rozumel drevu, mlynom a čo bolo v tejto „partii“ veľmi dôležité, aj ľuďom. Bol aj mojím prvým šéfom, keď som prišiel pracovať do mlynov. Niektoré z legiend hlavného mechanika, „parťáka“ Jozefa H. si pripomenieme, aby sa na ne celkom nezabudlo.

Reklama

 

Autor: A. Urminský

Poznámky:

* V úvode seriálu bola zmienka o regrutovaní mlynských montérov v Piešťanoch, aj legenda spojená so Štefanom Klčom a Jozefom Kozárekom.

**Dovtedy sa do obchodov dodávala múka vo vreciach a tam sa na kupeckých váhach rozvažovala do papierových vreciek pre zákazníkov.

***VLM – voľne ložená múka. Pre veľkoodberateľov ako pekárne, krmovinárne a pod. sa namiesto vrecovanej múky začala dodávať múka v autocisternách, resp. v cisternových vagónoch.

Reklama