Mlynárska história – 8. Ružový mlyn 1953-1957

Reklama

 

 

 

 

Bolo to obdobie neustálych organizačných zmien. Avšak kymácajúca sa loďka Ružového mlyna v kvase tvorby organizačnej štruktúry celého národného hospodárstva, všetkých jeho odvetví a odborov si vydobila a upevnila postavenie hegemóna v mlynskom odbore.* Pretože po vzore Považských mlynov v Piešťanoch sa konštituovali mlynské podniky na ostatnom území Slovenska, bolo ich treba prispôsobiť pôsobnosti krajov, vtedajších KNV.

[singlepic id=7791 w=320 h=240 float=left]To bolo jedno hľadisko, druhé spočívalo v snahe vytvoriť osobitné špecializované podniky podľa druhu výroby. Z  Považských mlynov n. p. Piešťany sa stali Západoslovenské mlyny n. p. Piešťany a Západoslovenské pekárne n. p. Piešťany. Stalo sa tak k 1.1.1953 a prešli z podriadenosti Ministerstva potravinárskeho priemyslu pod Ministerstvo výkupu. V praxi to znamenalo že na jednom dvore Ružového mlyna boli dva podniky, ktoré riadili výrobu v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Kým na čele mlynského podniku zotrval syn mlynára z Prašníka, mlynár a ekonóm Svetozár Mocko, na čelo pekárenského podniku bol dosadený robotnícky káder z obce Banka, Matej Kamenický. V areáli RM patrili pod pekárenský podnik výrobne cestovín a trvanlivého pečiva. Dvaja kohúti na jednom smetisku museli spolu obchodovať s tovarom, ktorým bola múka. Našťastie to netrvalo dlho, a celý areál patril pod mlynský podnik, okrem kancelárií, ktoré riadili pekárne v uvedených krajoch.

Reklama

 

V rámci centralizácie moci boli ministerstvá na Slovensku nahradené povereníctvami ( to slovo je veľmi výstižné, robili len to čím ich poverili – teda o ničom nerozhodovali!). Pravdepodobne z dôvodov veľkosti a dôležitosti podniku Západoslovenské mlyny Piešťany, bol tento vyčlenený z riadenia Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave a podriadený priamo Ministerstvu potravinárskeho priemyslu a výkupu v Prahe. Bola to svojim spôsobom pocta pre Ružový mlyn a jeho riadenie aj v období po roku 1948. Podnik priamo riadil niekoľko veľkých priemyselných mlynov a roľnícke mlyny v kraji a na celom Považí, Kysuciach a Orave. Z obchodných mlynov to bol mlyn Piešťany, výroba jačmenných krúp a chov ošípaných. Ďalej Prvý parný mlyn v Trnave, Mlyn 1. mája (NUPOD) Trnava, mlyny Trenčín, Senec a Sládkovičovo. Roľnícke mlyny v Bratislavskom kraji boli riadené priamo z Piešťan a v kraji Žilina prostredníctvom pobočného závodu v Žiline.

Spôsoby riadenia výrobných podnikov po roku 1953 boli viaceré. Jedným z nich bol systém strediskového riadenia pod označením SPH, v predchádzajúcom období ako „Baťov systém.“** Tento systém bol zavedený aj v Západoslovenských mlynoch Piešťany a na základe toho každá výrobná jednotka predstavovala stredisko a mala určitú ekonomickú nezávislosť. Bolo zavedené vnútropodnikové zúčtovanie medzi jednotlivými výrobnými, zásobovacími, odbytovými strediskami s pevnými zúčtovacími cenami. Vo výrobných strediskách sa postupne zavádzala trojsmenná prevádzka, čo súviselo s rastom spotreby obyvateľstva, ale aj s koncentráciou výroby a zastavením [singlepic id=7792 w=320 h=240 float=right]výroby v prevádzkach s najnižšou efektívnosťou. Na druhej strane sa zároveň vytvárali nové výroby a nové výrobky, ako reakcia na celospoločenské potreby. Postupne bola zastavená výroba v Prvom parnom mlyne v Trnave, v mlyne Trenčín a trvale sa znižovala výroba na roľníckych mlynoch, ako odraz koncentrácie výroby a tiež poklesu počtu súkromne hospodáriacich roľníkov*** a zakladania Jednotných roľníckych družstiev (JRD). Pre potreby občanov, roľníkov bola zavedená výmena múky za dodané obilie, ktoré im resp. družstvu zostalo po odovzdaní povinného kontingentu štátu. Tu treba pripomenúť, že v tomto organizačnom chaose sa podarilo podniku Západoslovenské mlyny uskutočniť v roku 1954 technologickú rekonštrukciu mlyna Piešťany vlastnými pracovníkmi z dodaných strojov od firmy Továrny mlýnskych strojú (TMS) n. p. Pardubice.****

Reklama

 

Pre potreby vznikajúcich veľkochovov na JRD bolo treba vyrábať kŕmne zmesi. Prvá výrobňa kŕmnych zmesí bola zriadená v Bratislave (Ludwigov mlyn) a sušiareň krvi do týchto zmesí v Zavare. Počet výrobní sa zvyšoval, čo viedlo k odčleneniu tejto výroby od mlynskej výroby a vzniku podniku Slovenské krmovinárske závody n. p. Bratislava.

Obdobne to bolo aj na úseku hospodárenia s obilím, ako strategickou surovinou. Na báze RSD (Roľnícke spotrebné družstvá) vznikli najskôr Výkupné podniky neskôr premenované na Poľnohospodárske zásobovanie a nákup. Tomuto podniku bol delimitovaný Prvý parný mlyn v Trnave po zastavení mlynskej výroby, ďalej mlyn v Trenčíne a časť znárodnených roľníckych mlynov. V roku 1957 bol postavený nový sklad hotových výrobkov, ktorého objekt tvorí zároveň hranicu areálu na Partizánskej ulici v predĺžení hlavnej budovy mlyna. Vynútila si to zvýšená kapacita mlyna. Rok 1957 bol zároveň posledným rokom organizačného usporiadania [singlepic id=7793 w=320 h=240 float=left]Západoslovenských mlynov n. p. a Západoslovenských (Piešťanských) pekární n. p. Piešťany, ale aj uplatňovania „Baťovského systému strediskového hospodárenia“. Hlavným mlynárom v RM bol Alexander Hesko, ktorého vystriedal Rudolf Kulich. Hlavnými majstrami v cestovinárni bol Bedrich Voltmann a v keksárni Ján Balay a ich šéfom Mikuláš Borovan (Weinberger). V rámci areálu fungovala závodná kuchyňa s jedálňou a spoločenská miestnosť pre zamestnanecké aktivity. Z nich treba spomenúť po roku 1950 ochotnícke divadlo, kapelu na čele s harmonikárom Viliamom Púchovským a najväčšie úspechy dosiahol tanečný a spevácky súbor Mlynárka, pod vedením pána Vaverčáka. V tomto období sa začala aj tradícia mlynárskych plesov v Kursalone resp. v Slovane (Royali). Mlyny stále patrili medzi najväčšie podniky v meste a pre rozhodujúcich zamestnancov, ktorí sa do Piešťan prisťahovali, boli k dispozícii byty v bytových domoch na Mierovej ulici a rodinné domy na Malom Floreáte. Stále bol k dispozícii dom na Vrbovskej ceste č.1700 (dnes tam sídli napr. Raving) postavený ešte za Wintera a na Mlynskej ulici bol postavený „likusák“ slúžiaci až do 70. rokov. V tomto období sa začal konštituovať v rámci podniku výrobný závod Piešťany, čo súviselo so zavádzaním dvojstupňového riadenia. K tomu a tiež k ľudským zdrojom sa však dostaneme v ďalšom pokračovaní.

Autor: Alexander Urminský a Ing. Alexander Murín  Foto: archív Alexandra Urminského

*V celom období existencie areálu Ružového mlyna po roku 1948 až do politických zmien po roku 1990 možno sledovať neustále snahy mlynských podnikov versus  pekárenské podniky a naopak, o postavenie hegemóna nielen v rámci Slovenska, ale aj v rámci celej ČSSR.

**Tomáš Baťa, zakladateľ obuvníckeho koncernu so sídlom v Zlíne, ČR. Systém hospodárenia SPH bol používaný vo viacerých odvetviach spotrebného priemyslu samozrejme s úpravami pre plánované hospodárstvo počas celého obdobia socializmu.

*** Sedliaci, teda roľníci na dedinách, čiastočne aj v mestách si svoje obilie dávali mlieť v dedinských, tzv. roľníckych mlynoch. Po vstupe do družstiev bolo obilie odovzdávané do výkupných podnikov a odtiaľ do veľkých, tzv. obchodných mlynov.

**** Predtým firma Josefa Prokopa synové, a.s. Pardubice. Vlastní pracovníci, ktorí vykonali rekonštrukciu Ružového mlyna boli z radov bývalých majiteľov alebo zamestnancov dedinských mlynov, ktorí ovládali všetky potrebné remeslá, ako sa o tom zmieňujem v prvej časti. Neskôr sa z nich utvorila montážna čata operujúca na celom Slovensku.

Reklama