Mlynárska história – 6. Ružový mlyn 1945-1948

Reklama

 

 

 

 

Obdobie medzi rokmi 1945 až 1948 sa javilo ako perspektívne z pohľadu mnohých živnostníkov a podnikateľov. Nebezpečenstvo hrozilo iba kolaborantom a veľkým firmám s vysokým počtom zamestnancov. To druhé kritériu sa týkalo aj „Ružového mlyna, úč. spol. Piešťany.“ Riešenie bolo ako vždy naporúdzi. Spočívalo v rozdelení spoločnosti na viacej samostatných firiem*.

[singlepic id=6085 w=400 h=400 float=left]V roku 1946 bol k Ružovému mlynu dostavaný objekt čistiarne a predčistiarne obilia s technológiou švajčiarskej firmy Bühler. Hlavná budova mlyna bola zvýšená o jedno poschodie a technologická rekonštrukcia znamenala výmenu strojného zariadenia za stroje z produkcie ČKD Blansko. Zároveň bola technológia riešená tak, aby sa mohli vyrábať aj špeciálne múky pre výrobu cestovín (nízkolepkové) a pre výrobu trvanlivého pečiva (tzv. slabé). Od komplexu mlynárskej výroby sa odčlenila výroba jačmenných krúpov založením firmy „LAVUS, lúpareň a vločkáreň, úč. spol. Piešťany,“ a to aj napriek tomu, že bola súčasťou objektov mlyna. Kým počas Slovenskej republiky 1939-45 sa rozšírila výroba cestovín a keksov v pôvodných už vybudovaných objektoch, v rámci „dvojročnice 1947-48“ bola vybudovaná a uvedená do prevádzky nová budova „keksárne“, ako sa nazývala budova, kde sa vyrábalo trvanlivé pečivo**. Strojné zariadenie bolo opäť od viedenskej Werner u. Pfleiderer. To už bola výroba pod firmou „Piešťanský potravinársky priemysel, továreň na cestoviny a keksy, úč. spol. Piešťany“(PPP). Do starej budovy spoločnej „keksárne a cestovinárne“ bola dodaná a namontovaná nová cestovinárenská linka od švajčiarskej pobočky firmy Bühler v Uzwille. Kapacita tejto výroby sa tým opäť zvýšila. Ľudovít Winter sa po návrate z táborov v Seredi a Terezíne čoskoro pustil s vervou do ďalšej potravinárskej výroby založením podniku „PANVITA, výroba dietetických a výživných potravných článkov.“ Kancelárie a sídlo firmy bolo v Zelenom Strome, kde Ľ. Winter býval. Jej výroba bola založená na finalizácii produktov mlynárskej výroby z Ružového mlyna a výrobňa bola v priestoroch „starého rínku“, teda v meste, na Námestí slobody. Ľudovít Winter spomínal na Panvitu takto: „A teraz mám vyrábať detskú výživu, čo k tomu potrebujem? Lekára, ktorý sa vyzná vo výžive, chemika, ktorý zostaví dobré recepty, alebo dobrú propagáciu? Našiel som takýchto pracovníkov. Dr. Eugen Šaško a Michal Csere, obidvaja výborní chemici, zostavili recept detskej výživy. Nápomocný nám pri tom bol aj primár a dietný majster Dr. Sečanský. Čoskoro sme v malom domčeku, v ktorom sa pred vojnou vyrábalo pekarské pečivo, začali s výrobou výživy Bambo pre 5 mesačné deti.“ Postupne sa výroba rozšírila o výrobky Dado (pre 3 až 5 mesačné), Silopan (pre 7 týždňové), preslávený BB puding pre dospelých a nakoniec Cerasil na črevné choroby. Zamestnal tak okrem seba a verného Ede Tolnaia aj ďalších zamestnancov.

Reklama

 

[singlepic id=6084 w=400 h=240 float=right]Všetky uvedené účastinné spoločnosti mali vlastné ochranné či registrované známky, ktoré je možno vidieť na kópiách firemných hlavičkových listov. Ak si uvedomíme, že tak, ako po každej vojne, aj po 2. svetovej vojne bol nedostatok potravín, výroba a obchod s nimi je preto lukratívny, tak potom všetky vyššie uvedené akciové spoločnosti vrátane Panvity, mali skvelú perspektívu odbytu a teda aj rozvoja. Mohli mať, ale nemali. Ale vlastne mali, iba nie z pohľadu majiteľov, účastinárov. To však bude predmetom ďalších častí, preto nepredbiehajme a vráťme sa pred rok 1948. Napriek určitým problémom pri získavaní surovín (neúroda obilovín v roku 1947) a pomocných materiálov, výroba bola slušne rozbehnutá a trh nenasýtený, teda predalo sa všetko čo sa vyrobilo. A nebolo toho málo, ako to vysvitá z výrobného sortimentu uvedených štyroch podnikov. Ako vyplýva z údajov na firemnej obálke, stále sa „Ružový mlyn úč.spol.“ hlásil aj k „chovu a výkrmu ošípaných, záhradníctvu, zelenine – ovociu – kvetinárstvu. Po „revolučných“ udalostiach vo februári roku 1948, ktoré mali svoje korene v dohodách víťazných mocností o povojnovom rozdelení vplyvu, sa situácia radikálne zmenila. Postupne prišlo k znárodňovaniu všetkých podnikov, bez ohľadu na počet zamestnancov. Na dostupných dokladoch (faktúrach) môžeme sledovať, že v Ružovom mlyne bola „Národná správa“ už 18. marca 1948, v Lavuse bola 28. mája 1948, v Panvite už 22. apríla 1948. Vo firme Piešťanský potravinársky priemysel asi tiež v tom období. Je však možné, ba vysoko pravdepodobné, že vo všetkých firmách bola zriadená národná správa [singlepic id=6086 w=320 h=240 float=left]v jeden deň. Firmy naďalej používali pôvodné formuláre, tlačivá, obálky. Faktúra Ružového mlyna z 20. novembra 1948 už je opatrená pečiatkou POVAŽSKÉ MLYNY, NÁR. PODNIK / PIEŠŤANY. Je to jednoznačný doklad, že pod Ružový mlyn už patrili všetky jeho zložky, ba pričlenené boli aj ďalšie mlyny na Považí. Panvitu ale prevzali „Lúčobné a farmaceutické závody, národný podnik, závod Panvita“ ktoré však s detskou výživou skončili. Naďalej sa však ešte desaťročia vyrábal BB puding, ale u iných výrobcov.*** Pôvodní zamestnanci jednotlivých výrobní prechádzali aj pod novú správu, väčšinou bezo zmien. Personálne zmeny sa týkali hlavne vedúcich pracovníkov, nie odborníkov, majstrov. Mnohí z nich boli na majstrovských pozíciách ešte v 60. rokoch, a na iných postoch až do 70. rokov 20. storočia. Znárodňovanie prebiehalo bez náhrady a bývalí majitelia či akcionári často nemali možnosť sa v týchto podnikoch zamestnať. Nasledovala centralizácia výroby a jej riadenia, ktorá zahŕňala aj potravinársky priemysel, znamenala prílev nových obyvateľov do Piešťan v rámci formujúceho sa veľkého národného podniku. V Piešťanoch sa v tom období usadili desiatky nových rodín, ktoré sem prišli z rôznych kútov Slovenska.

*Hlavičkové papiere účastinných spoločností Lavus, Piešťanský potravinársky priemysel a Panvita. Na nich možno zistiť rad informácií, vrátane firemných emblémov.

Reklama

 

 

** Už od tých čias boli na trhu známe keksy Marína, Indián, citrónové sušienky, Uhu-keksy, Eva-keksy, sucháre, perníky, detská krupica Valibuk, vyhľadávané všetky cestoviny z „Ružového mlyna“ (mrvance, kolienka, makaróny, špagety, fliačky a ďalšie).

***Výrobu BB pudingu prevzali a dlho vyrábali Slovenské škrobárne v Bolerázi.

Autor: Alexander Urminský Foto: zbierka autora

Reklama