História
Archeologické poklady Balneologického múzea
Nie len histórií kúpeľníctva, ako by sa z názvu mohlo zdať, je venovaná expozícia jediného múzea sídliaceho v Piešťanoch. Jeho najcennejšiu zbierku tvoria archeologické nálezy.
[singlepic id=37508 w=520 h=340 float=center]
A svojím významom vo väčšine prípadov presahujú hranice Slovenska. Napríklad vďaka objavu kniežacích hrobov z mladšej doby rímskej máme v Piešťanoch podobne cenné artefakty ako niektoré svetovo uznávané múzeá.
Vo svojej dobe veľmi drahé rímske sklo pochovali spolu s jeho majiteľom pri dnešných Krakovanoch. Našli tam aj bohato zdobené misky, spony, hrebene, stolnú hru podobnú šachu alebo trojnožku, ktorá slúžila pri obetiach pre boha Merkúra. Zaujímavosťou je, že hrob nebol nikdy vykradnutý, preto obsahoval toľko archeologických pokladov.
Najväčším exponátom v múzeu je mamutí kel s časťou lepky, ktorý vykopali v Borovciach. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že je v celku. Nechýbajú ani mamutie zuby alebo kosti nosorožca srstnatého.
REKLAMA
Ďalším bohatým náleziskom je okolie obce Moravany nad Váhom, kde objavili moraviansku Venušu. Jej originál je uložený v Nitre, ale jedinou vernou kópiou sa pýšia Piešťany. Cenný je aj nález zo psích zubov, ktorý pochádza z rovnakej doby.
Deti môže v múzeu trocha vystrašiť skrčenec. Kostra mladej ženy pochádza z obdobia okolo roku 1 900 p. n. l. Jej skrčené nohy poukazujú na špeciálny spôsob pochovávania v neskorej dobe kamennej.
Numizmatikov určite zaujmú najcennejšie z 8-tisíc kusov mincí, ktoré zozbieral zakladateľ múzea Imrich Winter. Práve jeho poznatky a skúsenosti stáli na začiatku bohatej archeologickej zbierky, ktorú Balneologické múzeum prezentuje v súčasnosti.
[nggallery id=2028]
Text a foto: Martin Palkovič
Deti si vyskúšajú rôzne povolania. „Čím budem, keď vyrastiem… ?“ je tu
Žiwellný folklórny večer sa po prestávke opäť vracia
Piešťany podľa Wintera budú súčasťou Noci divadiel
Vo štvrtok farmári, budú aj domáce vajíčka
