Židovský cintorín na kolesi

Reklama

 

 

 

 

 

Začalo to zvláštne. Dávnejšie za nebohého režimu sme ako partia mládencov potrebovali z času na čas kdesi vyraziť. Jeden chalan robil na Lúke v Chirane v laminovni. Tam sa stretával s istým pánom Ervínom. Ervína – Ukrajinca na Slovensko zaviala vojna, akosi sa nevedel, nechcel alebo nemohol vrátiť na Ukrajinu, neriešime.

Reklama

 

Ale mal v akejsi správe chatku pod Tematínom. Tú nám za menšie protihodnoty z času na čas požičiaval. Chodili sme tam oslavovať, učiť sa bežkovať a tak. Chatka nebola v extra dobrom stave, ale stačilo. V čase týchto pobytov sa kdesi čosi šuchlo, že hore na kopci je židovský cintorín. Už vtedy mi to nedalo pokoja, ale zábava bola prednejšia tak sme na to akosi pozabudli. Prišli iné životné príbehy. Ervín sa pobral z tohto sveta domov do svojho ukrajinského neba, zaslúžil si ho, srdce mal dobré.

Reklama

 

 

 

Po rokoch som prehovoril kamaráta kamenára, aby sme ten cintor v rámci cyklovýletu skúsili nájsť. Vtedy sa podarilo po dlhom hľadaní. Ale ešte to nebol ten správny čas. Neboli GPSká, tak to skončilo tým, že je tam, ale ťažko je nájsť ho znovu.

Teraz na jar som znova pospomínal na vtedajšie časy a rozhodol som sa, že to skúsim nájsť a nejak označiť alebo dať do GPS alebo čosi s tým urobiť. Začal som zháňať informácie od známych aj neznámych. Keď mi Martinka zohnala kópiu katastrálnej mapy na ktorej bolo rukou lesáka z Modrovky poznačené miesto cintorína pripadal som si ako dobyvateľ stratenej archy dvadsaťsedmička diel. Martinka, ďakujeme. Prehovoril som ešte kamaráta Jožka, čo robí filmy a jednu augustovú nedeľu sme vyrazili na kolesách, samo sebou. Mali sme v zálohe ešte lesáka z Lúky, ktorého nám sprostredkoval Štefan, kolega z práce. Štefan dakujeme, pomohlo.

Prikladám text od Martinky a mapu:

tak, mam info o tom cintorine, vlastne mam celu mapu… idem ju oskenovat a poslem…

a vraj som tam uz niekolkokrat bola… :D ale do si to ma pamatat….

vlastne pojdes stale dolinou od srnozate az sa dostanes na hranicu na staru lehotu… mas to ako turu riadny kus, ak si chces skratit cestu, ber to cez lehotu… tu poznas??? vraj ak prides na staru lehotu, postavis sa priamo pred benzinku, tak po lavej strane niekde na hranici by to malo byt…

neviem ci ti ta mapa nieco bude hovorit… tato mi vysypal vsetky nazvy kopcov a dolin, z coho som bola duta, ale ujo mi dal tuto mapu, tak to ako tak viem… ta ciarkovana ciara cez srnozat, niekde v strede ma tato ten krmelec, tak stale rovno po tej ceste… a mal by si sa tam dostat… inak ti to asi nevysvetlim, lebo ak by som chcela presny opis miesta, tak stromy, sneh, stromy, kopce… :D

Vyrazili sme klasicky ako inak po pravej strane kanála smer Horná Streda, Brunovce – železný most. Keď sa postavíte v strede Brunovského železného mostu a dáte si dvanástku na hodinkách v smere jazdy tak Brunovská lávka je asi tak na jednej hodine (takto to dávajú starí piloti a my). Teda za mostom točíte doprava a hneď pod valom točíte doľava na štrkovú cestu typu vrbina a tá vás privedie k lávke. Cez lávku a za Váhom doprava pozdĺž starého koryta k važine (niekedy sa tam vyskytujú rybári) a za važinou doľava  ďalej popod diaľnicu na Lúku nad Váhom. Tam prestávka na fotenie modelu Tematínu. Od modelu po značke smer Tematín. Skúšam telefonovať lesákovi z Lúky o radu, neberie. Na rázcestí za vodným zdrojom opustíme značku a dáme sa doprava (neprišli sme až k prvej informačnej tabuli). Po opustení značky mastíme ďalej až sme prišli k tej Ervínovej chate (to by mala byť lokalita Srnožať), dnes je prerobená a majiteľa nepoznám. To máte dobrý znak, že idete dobre. Od chaty ideme po lúke, evidentne kosenej. Na konci lúky pokračujeme stále cestičkou hore až po krmelec. Pri krmelci sa najeme, teda z vlastných zásob, pofotíme, odprestávkujeme. Krmelec má aj pekný držiak na soľ – rozčesnutý strom, nejaký figliar dal. Ako sa tu moceme tak sa ozve lesák z Lúky. Poradí, nastaví nás správnym smerom. Pokračujeme ešte asi 50 metrov hore po ceste a tam uhneme asi tak na druhú hodinu doprava. Stúpanie je prudšie, koleská vlečeme vedľa seba žľabom len tak na opieranie, na hrebeň tak 20 minút, my starší. Cestou hore rozmýšľam čo viedlo židovskú komunitu, že takto vysoko v horách a čo v zime, nerozumiem doteraz. Oni chceli mať pokoj, či majorita chcela mať pokoj?

Na hrebeni chvíľu motkáme sami seba, ale púšťame sa kúsok ďalej po hrebeni doprava, teda od smeru ako sme prišli na tretiu hodinu a je to tu, máme ho. Na oslavu dávame meltu s ríbezľovou bublaninou, fotíme, tešíme, kamerujeme. Tešák je silnejší, lebo sa tu vyskytuje aj GPS signál.

Miesto má takú magickú atmosféru. Možno to je tým, že sme to fakt chceli nájsť a cieľ je splnený, možno je to nešťastný osud židov, možno pocit viny, že museli hľadať odpočinok až tu v lese, možno ten stret s inou kultúrou čo sa s našimi nepochovávala. Mne to príde akoby som bol po nejakej ceste, kdesi vo svete, neviem. Myšlienky behajú kdesi po koncentrákoch, po príbehu o Tauberovom lese. Spomínam ako mi mama hovorila, že keď vyšívali v zime pre žida tak petrolej v lampe svietil jasnejšie.

Po návšteve miesta s magickou atmosférou sa spúšťame smer Stará Lehota, vynoríme sa z lesa pri chate ČSAD a mažeme domov, po ceste ešte kofola na šťastný návrat v Majami.

Hodnotím ako veľmi pôsobivý výlet, hľadanie, indície, spomienky, naraz komunikujeme z ľuďmi čo sú stále v kontakte s prírodou. Magičnosť trochu inak, zvláštne, inak ako na bežnom cintoríne. Skúste, iba tak to má tú pravú šťavu.

Tentoraz mám čísla aj pre geocatcherov.

S 48.65397 V 17.93276

Peter PN

Reklama