Záhada košíka číslo deväť a poslednej tresky

Reklama

 

 

 

 

Nedávno sme s kamarátmi pri pive riešili zamotané záhady života a prišlo aj na jednu piešťanskú – číslované košíky v predajni potravín pri pošte. Možno majú tety v obchode alebo ich šéfovia jednoduché vysvetlenie, ale my s našimi „rádoby“ intelektuálnymi mozgami sme naň neprišli.

[singlepic id=42811 w=520 h=340 float=center]

Reklama

 

Ak neviete o čom hovorím, tak ide o to, že každý košík v predajni je očíslovaný a pri pokladni nahlasujete predavačke, aké máte číslo. Ak kupujete výrobky, musíte nahlásiť číslo košíka aj tetuške za pultom.

Reklama

 

„Čistá buzerácia,“ zahlásil Ďuro. Ako vyštudovanému inžinierovi mu súvislosť s chodom predajne unikala. Ani kamarátka, ktorá viedla firmu so sto zamestnancami, nedokázala záhadu rozlúštiť. „Možno to nejako súvisí s krádežami,“ snažila som sa ako obdivovateľ Sherlocka Holmesa prísť na koreň veci dedukciou. „Akú? Čo ukradne – desať deka šunky?

A keď si niekto strčí do vačku čokoládovú tyčinku, očíslovaný košík mu nepomôže. Na zlodejov by si mali dať namontovať v obchode kamery,“ zmietol moju úvahu Ďuro. Ale ja som sa len tak nevzdávala a vytiahla svoje ekonomické vedomosti: „A čo trebárs niečo s inventúrou alebo účtovníctvom?“ Obaja sa na mňa pozreli a rozosmiali sa.

Nakazili ma a všetci traja sme dostali taký záchvat smiechu – až nám slzy tiekli. Milé panie v obchode, nehnevajte sa na mňa, nikoho sme nechceli uraziť, len sa nám to riešenie záhady akosi vymklo z rúk (môže za to veľké pivo!). „Mala by si o tom napísať,“ vyhŕkol nakoniec Ďuro medzi záchvatmi smiechu a kašľa. A tak som to urobila. Možno nám niekto poradí?

Ale ešte mi vŕta hlavou jedna záhada – moja osobná. Opäť sa týka potravín, ide o sójovo-zeleninovú tresku v črievku (milujem ju- a zrejme nie som sama). Pomáha mi pri sporadických obdobiach zdravého stravovania, lenže keď na ňu aj náhodou v piešťanských predajniach natrafím, zakaždým majú len posledný kus! Už ma to minule trochu dopálilo.

Vyrába ju totiž slovenská firma, ktorá okrem nej robí aj ďalšie nátierky. Tie na tresku ani zďaleka nemajú – no vždy ich v chladiaku nájdem celú kopu. Neviem, či má firma podmienku odobrať všetky druhy tovarov, ktoré vyrába (ale prečo ich potom toľko vyrába, keď sa im najviac predáva jeden druh?) alebo si v predajniach nikdy nevšimli, že sa im treska minie ako prvá? A prečo sa mi vždy ujde len posledný kus (iba žeby čakal práve na mňa :))?

Nuž, nech je to akokoľvek, rozhodla som sa, že si s týmito záhadami nebudem lámať hlavu sama – viac mozgov, viac rozumu (?) Tak čo vy na to, milí PN-kári? Máte nejaké riešenie? Alebo vlastné záhady? Podeľte sa…

Autorka: Adriana Drahovská

Reklama