Andrej Klapica
Blog Andreja Klapicu: Významné “neznáme” osobnosti …
Počas štúdií som veľa cestoval. Do Talianska a späť. Chodieval som linkou, ktorá jazdila na trase Nitra – Trnava – Bratislava – Benátky – Bologna – Florencia – Rím. Ako si vie každý predstaviť, cestovanie na takýchto linkách je charakteristické určitou anonymitou. Okrem šoférov, ktorí sa zakaždým predstavili, sme sa ďalší cestujúci nepoznali a mnohí sme sa videli prvý aj poslednýkrát. Avšak počas tejto asi desaťhodinovej cesty bola niekedy príležitosť prehodiť zopár slov so spolucestujúcimi. Takto som cestoval s rôznymi zaujímavými osobnosťami.
Cestoval som napríklad s jednou pani, ktorá striekala tie nádherné maľby na prilbu pretekára F1 Michaela Schumachera. Ďalej som cestoval s pánom, ktorý sa neskôr stal rektorom vysokej školy, potom s dcérou významného slovenského diplomata, ďalej s dvoma pašerákmi, ktorých na hraniciach zadržali, alebo s jedným pánom, ktorý vyrábal prototypy opätkov na topánky Versace a s mnohými ďalšími ľuďmi, ktorých životopis je skutočne zaujímavý.
Všetci títo spolucestujúci mali jedno spoločné: vyzerali ako obyčajní ľudia napriek tomu, že robili niečo nezvyčajné.
Po ukončení štúdia naďalej stretávam ľudí, ktorí ma zavše prekvapia svojím životopisom.
Tak napríklad len nedávno som sa dozvedel o jednom známom z Piešťan nasledovné: bol dvanásť rokov profesionálnym cyklistom. V osemnástich podpísal prvý významný kontrakt v zahraničí a odcestoval do Austrálie. Počas troch rokov dosahoval vynikajúce výsledky, o ktorých sme sa na Slovensku dozvedali len sporadicky a následne si ho všimli európske veľkokluby. Okrem Austrálie, kde jazdil za národný tím, mal postupne anglického, španielskeho a francúzskeho generálneho sponzora. Vo svojich tímoch patril medzi najlepších, čo sa prejavilo na viacerých vynikajúcich výsledkoch – jeden z najdôležitejších je 4. miesto na Majstrovstvách sveta. Bežne mal za rok aj 110 štartov, čo v priemere znamená každé tri dni jeden štart. Precestoval celý svet. Pretekal aj na Giro d´Italia. Pýtal som sa ho: “Štartoval si aj v Číne?“ S prirodzenou skromnosťou mi hovorí: „Áno. Išli sme z Hong Kongu do Šanghaja.“ Niekedy sa zúčastňoval aj závodov, kde bolo treba zdolať 300 km za jeden deň. Vraj nič zvláštne, pretože počas voľného dňa si zajazdil 100 kilometrov a počas tréningu priemerne 180 km za deň. Keď sme sa bližšie zhovárali, dozvedel som sa, že cestná cyklistika je sofistikovaný tímový šport. Tím zvolí rôzne stratégie: počas závodu tréner napríklad meria rýchlosť a smer vetra a podľa toho sa prijímajú ďalšie rozhodnutia, ktoré pomocou vysielačky odkomunikuje každému cyklistovi. Podobne ako v hokeji sú rôzne pozície, tak i v cyklistike sú „ťahúni“ ktorí vydržia ísť na čele pelotónu s úlohou rozrážať vzduch svojim kolegom a „šprintéri,“ ktorí na posledných niekoľkých kilometroch vyrazia dopredu, aby zabojovali o najlepšie umiestnenie v cieli. Vraj samostatne dokáže cyklista len málokedy vyhrať.
Možno tohto človeka pravidelne stretávate niekde v meste a zaraďujete ho do kategórie bežných mladých mužov. On sám sa tam určite tiež zaraďuje, pretože z neho plynie prirodzená pokora. Dnes už síce nie je profesionálnym športovcom, ale má krásnu rodinku, každodennú prácu, ktorá s cyklistikou nemá nič spoločné, sem tam si ešte zajazdí, ale častejšie hráva rekreačný futbal.
Kto by ho chcel spoznať, nech si s nami príde zahrať futbal v nedeľu o šiestej, tam ho aj ja stretávam.
Deti si vyskúšajú rôzne povolania. „Čím budem, keď vyrastiem… ?“ je tu
Žiwellný folklórny večer sa po prestávke opäť vracia
Piešťany podľa Wintera budú súčasťou Noci divadiel
Vo štvrtok farmári, budú aj domáce vajíčka
