Voľby do VÚC

Reklama

 

 

 

 

 

A už je to tu! Voľby. Voľby ako spasenie. Síce iba do VÚC, ale predsa len voľby. Je všeobecný fakt, že väčšine obyvateľstva je celá štruktúra a význam VÚC neznáma, možno ukradnutá, rovnako ako aj europoslanectvo. Možno ich to zaujíma ešte tak pred voľbami v rámci predvolebného cirkusu, ktorý je niečo ako reality show.  Nakoniec, aj všetky doterajšie  a myslím, že aj parlamentné voľby to jednoznačne potvrdzujú. Veľa  ľudí odrádzalo, odpudzovalo práve to, čo sa v politike robí. Načo slúži politika. A komu.

Tentoraz teda pôjde ďalšia reality show.  Nie z pera televíznych tvorcov, ale z pera politikov. Aj keď je celá politická scéna prakticky doteraz iba o vyjedaní,  okrádaní štátu, majetku a cash-u,  nič to nemení na skutočnosti, že v tomto roku sa nám znovu, poniektorým s nadšením, poniektorým so zaťatými zubami, poniektorým s očakávaním vodopádov prázdnych rečí  bude treba  poskladať na politickú zábavu.  Pretože podľa všetkých doterajších skúseností, aj podľa poslednej skúsenosti  (… primátor  „do kraja“ bude kandidovať za SMER),  ide iba o politickú zábavu pre občanov. Zábavu pre občanov, ktorú si musia oni doslova aj zaplatiť.

Reklama

 

Pre ilustráciu ešte malá správa: vraj dôvera v politikov na Slovensku je jedna z najnižších na svete. Tuším zo desať štátov je ešte za nami.  Pred nami je ten veľký zvyšok zo zhruba 145  štátov , pokiaľ si to ešte ako tak pamätám .

Ale pozor – to nie je výsledok práce poslancov, to je výsledok „práce“ voličov. Vedia a hovoria o tom, že nedôverujeme politikom – a ako naschvál, znovu volíme bez akýchkoľvek morálnych škrupúľ.  Že nevieme celkom presne o čom to je!? Však to je práve to. Práve preto  je to spomínané jedno z posledných miest na svete. Vieme si to vôbec predstaviť?  Čo to znamená, že sme v takej smutnej skupine posledných štátov sveta?  Pravdepodobne si to nechceme priznať, tento jav, ale je to fakt.

Reklama

 

 

To, že je to celé pre slušného občana možno nepochopiteľné – hlavne  tie rozhodovania, prázdne  vyhlasovania, alebo nevyhlasovania, diskusie, prezentácie, klamanie telom…. To však neznamená, že sa ho to netýka. Dotýka sa ho to, jednak ako občana tohto regiónu (kraj Trnava), občana, aj ako platcu daní, týka sa to naozaj každého. Doslova!  Ide o rozdeľovanie, ako vždy vo voľbách, poriadneho balíka peňazí a každoročného hospodárenia s dosť veľkým majetkom a „balíkom“.  VÚC rozdeľujú, hospodária s celkom rozpočtom peňazí a aj keď chcem predpokladať, že  všetky prostriedky idú v prospech občanov, potvrdené to nemám. Nemáme. Aj tu nefunguje spätná väzba. Nakoniec možno sme hluchí na tú spätnú väzbu a ona aj funguje, ale my „nefungujeme“.

Chceme predpokladať! Chceme. Budeme uvažovať. Nevylučujeme ani takúto možnosť. To, že takéto výrazy sú charakteristické pre „našich“ politických kandidátov a rovnako aj tých „zabehnutých“ politikov je skutočnosťou. Registrujeme ten rozdiel?  Predpokladať, uvažovať a podobné slová na jednej strane – od politikov  a realizovať, vykonať, splniť na druhej strane – od koho? Aj VÚC nám za celú dobu  nepredložil ani raz relevantné dôkazy (aspoň veľká väčšina o tom nevie), že hospodárili v záujme regiónu. Aj naposledy – vraj aj náš VÚC založil nejaké „klastre“. No čo, dobre, len výsledok sa nejako neprejavil.

Je to fér!? Sú to naše peniaze a tak chceme vedieť kto a ako s nimi hospodári.   Nevoľme bruchom a prípadne srdcom, ale hlavou.

Veď si len zoberme jeden aspekt:

Plný naivity a aj akých – takých skúseností zo západného zahraničia (a to nemyslím Česko) som predpokladal, že strany budú vyberať za kandidátov ľudí, ktorí budú schopní pre región,  VÚC, kraj aj niečo urobiť a voliči budú tiež schopní pre, vlastne pre seba,  aj niečo urobiť. A prípadne, že strany budú za výsledok aj ručiť a že „štátna“ správa bude efektívnejšia a bližšie k občanovi a lacnejšia. Rovnako sa dalo predpokladať, že kandidovať budú aj nestranícki kandidáti,  ktorí budú mať záujem a budú vedieť niečo efektívne robiť, taktiež pre región. Výsledok?. Taký, aký je! Doteraz ja mám taký dojem, že – vždy nič!

Budeme – my voliči vidieť tentoraz nejaké, takpovediac volebné programy? Čo sme naivní?  Nám to netreba. Ani  stranám,  ani tej najväčšej nič také netreba.  Veď, nakoniec u nás nie je protizákonné byť chamtivý a nemorálny….

Podľa docenta –  sme neprávny štát – a toto jediné verím „naplno“. Je to pravda!  A voliči stále nemajú rozum. Iba oni totiž ten neprávny štát budú môcť zmeniť. Nikto iný. A toto môže byť prvý krok. Hoci  po skúsenostiach posledného takmer štvrťstoročia je to však takmer istota, že to tak skoro nebude.

Autor: Ján Derďák

Reklama