Sú Slováci skutočne holubičí národ?

Reklama

 

 

 

 

Toto pomenovanie u nás pretrváva ešte z čias romantizmu. Obávam sa, že sme žiaľ veľmi ďaleko od pravdy.

[singlepic id=26712 w=320 h=240 float=left]Sme národ agresívny. Stačí si námatkovo pozrieť noviny, kde nás médiá na dennom poriadku masírujú vraždami, prepadmi, výtržnosťami. Na športové podujatia alebo von na drink ide iba dobrodruh, ktorý je ochotný riskovať rozbitú hlavu. Na cestách sme maximálne neohľaduplní, bezočiví a aj vďaka tomu už množstvo ľudí, ktorí boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste, za to zaplatilo svojim životom. Sme necitliví, neochotní a vôbec nás nezaujíma život okolo nás.

Reklama

 

Nedokážeme sa milo usmiať, pozdraviť, či aspoň rešpektovať názor toho druhého. Slováci sú závistliví a maximálne neprajní. Chceme byť najlepšie už dnes veľmi bohatí. Nechápeme, že v krajinách západnej Európy, majú úspešné rodinné podniky svoju dlhú tradíciu a meno, sú budované po dlhé desaťročia. Našim snom je získať, čo najväčší majetok, za čo najkratšiu dobu. Nezastavíme sa ani pred obohacovaním sa na úkor príbuzných a známych.

Sme úžasne krátkozrakí a žijeme iba pre tento daný moment. Vôbec nás nezaujíma, čo bude zajtra a aké následky môže mať naše konanie. Závidíme nášmu susedovi, že vďaka svojej húževnatosti dosiahol viac než my. Na uspokojenie vlastného ega dokážeme ohovárať, robiť okoliu napriek a tak strpčovať život ostatným. Sťažujeme sa pri pive na celý svet, ale nie sme pritom ochotní spraviť minimum pre to, aby sa niečo zmenilo. Skrývame sa radšej za prezývky, lebo nedokážeme ani verejne vyjadriť svoj názor a postoj k veci, s ktorou nesúhlasíme.

Reklama

 

 

Autor: Jozef Malík

Reklama