Blogy
Blog Doda Pullmanna: Stretol som v lese kozu
Zvyčajne píšem blog až vtedy, keď predchádzajúci zmizne z ponuky. Teraz sa však stala výnimočná situácia a preto som sa rozhodol prerušiť zvyk a napísať blog skôr. Dúfam, že mi prepáčite to, že tento blog bude viac osobný ako tie predchádzajúce.
Zvykol som si vo štvrtok behávať v našich lesoch. Dá sa povedať, že asi 100 m pred mojim autom sa mi stalo niečo nezvyčajné a pre niekoho neuveriteľné. Hrdinovia tejto story sú dvaja ľudia. Konečne som aj ja v hlavnej úlohe spolu s … Nie nebudem ho menovať, nakoľko som na dotyčného podal trestné oznámenie, ktoré mu ešte nepreukázalo vinu a tak dokiaľ je nevinný budeme ho nazývať utajene. Nie však Jozef K. ako to býva zvykom, ale pomenujme si ho napríklad KOZA. Takže, keď som zbadal kozu vedel som, že to nebude taký finiš aký som si predstavoval. Kozu nemám rád a ona mňa už vôbec nie a to som ešte kozu videl ako v lese kradne drevo. Divná predstava, že? Mali sme s kozou vždy iné názory, avšak nevedel som, že iné názory môžu viesť k takej nevraživosti. Po niekoľkých urážkach na moju rodinu a nie na mňa, čo vždy považujem za zbabelé a úbohé som sa rozhodol vrátiť požičané. Zrazu som mal chuť uraziť kozu. Myslel som si, že nahnevať kozu bude problém. Nebolo to však vôbec ťažké a navyše som ju nahneval asi až moc. Prvý útok zobrala koza palicou. Palica nestačila ani mne ani koze. Koza prehodnotila situáciu a druhý útok predviedla ručnou pílou. To už sranda nebola. Tretí útok pokračoval sekerou a to už som mal nohy na pleciach a smelším krokom som išiel zavolať políciu. Odišiel som teda z miesta preč, lebo niekde som počul, že koza so sekerou môže byť nebezpečná. Ako na potvoru mobil som nechal doma. Koza niekde medzitým zmizla. Veď ako všetci vieme kozy keď sú vyplašené vždy bežia niekde úplne preč. Paradoxom tejto situácie je to, že tesne pred odchodom do lesa sme sa doma bavili o tom, že v lese sa nemáš čoho báť, že tam stretneš len dobrých ľudí a nie primitívov. Zabudol som však na jednu kozu a najviac ma štve, že som zabudol na ten mobil. Viem, že koza bude mať iné vysvetlenie na túto situáciu avšak to už nechám na políciu. Prajem všetkým, aby kozy v lese nestretávali a vlastne aby ich nestretávali nikde a nikdy.
PS : Koza, ak sa mi chceš ospravedlniť behávam každý štvrtok okolo 16tej.
Vianočný BazART spája dizajn a špičkové umenie na pomoc pre zdravotne znevýhodnené deti a dospelých
Silvestrovský beh už po šesťdesiaty raz. Pobeží ho tisíc bežcov?
Krasokorčuliarky pozývajú na Vianočné predstavenie
Braňo Jobus nahral album nielen pre deti, ale aj pre ich rodičov
