Srnčie januárové ráno

Reklama

 

 

 

 

V kalendári sa písal piatok 6. januára. Po škole, v poobedňajších hodinách som sa vybral dosypať slnečnicu do krmítka. Prišiel som ku krmítku a zostal som zaskočený. Bolo prázdne. Približne 2-3kg slnečnice za týždeň zmizli. Tešil som sa, pretože to naznačovalo bohatú účasť a rozmanitosť návštevníkov. Po dosypaní som od krmítka odišiel smerom do lesa, na polia, pozrieť čo je v chotári nové. Na jednom poli som zbadal asi 20 kusov srnčej zvery. Blížil som sa k nim cez les, ale keď mi chýbal už len kúsok, pod nohami mi praskol konár a bolo po fotení.

Cestou domov som rozmýšľal čo si začnem cez víkend. Večer som sa rozhodol, že si dám ráno o 6 budíček a s prenosným fotokrytom pôjdem pozrieť na pole kde som v piatok poobede videl srnčiu zver.

Reklama

 

Ráno bolo ťažké, ale vstal som. Zem bola našťastie primrznutá, a tak som mohol prísť skoro až k miestu na bicykli. Už za tmy, pri príchode na miesto som videl 4 kusy srnčej zvery, ktorá sa pásla samozrejme na mieste kde som chcel postaviť stan. Pomaly som sa blížil k miestu, samozrejme ma zacítili a utiekli. Našťastie len pár metrov. Rozložil som stan, sadol som dovnútra a čakanie sa mohlo začať. Srnčia sa začala schádzať pár metrov od môjho stanu za vedľajším kríkom.

Keď sa začalo rozvidnievať, natočil som aj nejaké videá (viac mojich videí nájdete v mojom profile na YouTube):

Reklama

 

 

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=emt-cPCS4cE[/youtube]

Po chvíli začalo husto snežiť, skupinka sa začala pomaly presúvať ďalej od kraju lesa smerom do stredu poľa. Už som sa bál, že tým dnešné fotenie skončilo, ale práve naopak. Po síce krátkom, ale hustom snežení vyšlo slnko. To už som nevydržal, vyliezol som zo stanu a začal som sa k stádu plaziť. Zem bola stále zmrznutá, ale po 10 minútach môjho plazenia, slnko začalo ohrievať zem. Samozrejme sa všetok sneh a ľad okamžite roztopil, ale už som mal za sebou celkom peknú cestu, tak som to nechcel vzdať. Začalo sa na mňa lepiť poriadne blato. Moja váha sa zvyšovala každým metrom o pekných pár kilogramov. Foťák som sa snažil nezašpiniť, no nešlo to. Po pol hodine plazenia, sa opäť zamračilo a začalo snežiť. Už som neveril vlastným očiam ako sa dokáže počasie zvrtnúť v priebehu pár minút. Fotoaparát ani objektív nemám utesnený proti vlhkosti a prachu, tak som sa začal obávať či dnešné fotenie nebudem musieť zabaliť ak neprestane snežiť. Popri snežení som spravil pár fotiek, na ktorých sa mi páči tá zasnežená atmosféra, no škoda že som ešte nebol dostatočne blízko :(

Po krátkom zasnežení opäť vykuklo slnko. Tentoraz to už bolo na trvalo až do večera. Pokračoval som v mojej ceste a každým preplazeným metrom som cítil, že dnes sa niečo podarí. Mal som perfektný vietor, srnčia ma nemohla zacítiť, a tak si niektoré kusy ľahli na zem a odpočívali. Chvíľami som mal pocit, keď sa hneď nepostavia, tak o chvíľu si budeme ruky podávať. Našťastie ma pustili dostatočne blízko a tým mi dovolili si nafotiť aj tieto fotky.

Keď som už, ale prešiel určitú pomyselnú hranicu, začali byť nepokojné a pomalým krokom odkráčali smerom do lesa. Tým sa dnešné trojhodinové fotenie skončilo. Vstal som zo zeme, pozrel som na seba, na foťák a len veľmi ťažko som hľadal miesto, ktoré by nebolo od blata. Ale aj napriek tomu som bol veľmi vďačný za toto, podľa môjho názoru, vydarené ráno.

Reklama