Blogy
Blog Tatiany Michalkovej: Pravica alebo ľavica?
Kto si? Pravičiar, ľavičiar, alebo si niekde v strede? Zaujímalo by ma, koľko ľudí tomuto deleniu skutočne chápe.
Vymedzenie pravice a ľavice nie je vôbec triviálne? Kto je extrémista a kto nie, býva veľmi často zložité určiť, pretože medzi extrémizmom a relatívne spoločnosťou určeným normálnym správaním je hranica formulovaná pomerne nejasne. Rozdiely medzi jednotlivými skupinami závisia od úrovne vzdelania, sociálneho prostredia a tolerancie. Vari nemáme právo na kultúrnu, národnostnú či náboženskú odlišnosť, nárok na vlastnú ľudskú dôstojnosť a úctu?
Naozaj sa nevraživosť prejavuje zaradením do nižšej sociálnej vrstvy? Myslím, že veľmi zriedka ide o skutočný záujem presadzovať idei a vízie, upriamovať pozornosť na pracujúcich a na národ. Právny poriadok Slovenskej republiky pojem extrémizmus nedefinuje. Kým ľavicový extrémizmus má väčšie zázemie na akademickej pôde, „pravičiari“ sa schádzajú v krčmách a uliciach. Najmenšie zlo, ktoré robia je to, že vylepujú svoju propagandu na zastávky, verejné priestranstvá, prezentujú sa oblečením a značkami, ktoré buržoázia podporuje. Za maskou vlastenectva páchajú na „odlišných“ ľuďoch dokonca fyzické násilie. Nejeden raz sa na polícii vyhovárali, že Rómovia napadli ich, nie naopak. Dokonca im spadli rovno na topánky. Alebo prípad sedemnásť ročnej dievčiny z roku 2009, ktorá verejne propagovala svoje sympatie pri Nitre. V obci Kolíňany v okrese Nitra popísala viaceré budovy a autobusové zastávky extrémistickými nápismi a hákovými krížmi. Nápisy ako Biela sila, Rahowa, Aryan, Antiantifa, W.P. alebo This is anti-antifa battle zone našli policajti na budove bufetu amfiteátra, na jeho pódiu či na stene rodinného domu. Povedala by som, že skutočný význam týchto symbolov ani nepoznala a išlo len o psychickú potrebu identifikovať sa s ideológiou v prostredí podobných ľudí. Buď nemala vhodnejšiu príležitosť, ako prezentovať svoju odvahu pred ostatnými alebo ju nahovoril dobrý kamarát, ktorý z miesta činu utekal rovnako rýchlo, ako naň prichádzala polícia. Kto zapríčinil šírenie tejto zhubnej choroby znevažujúcej Židov, Rómov, homosexuálov, zdravotne postihnutých, ale aj politických oponentov? Kto rozširuje toto morálne znečisťovanie?
Začal strýko Hitler alebo ujo Mussolini. Ľavicový extrémizmus je nebezpečný pre politiku, ale pravicový je nebezpečný pre spoločnosť ako takú. Majoritná spoločnosť nemá o Rómov záujem, preto sa snažia robiť poriadky „pravičiari“ sami. Neuvedomujú si, že jediný, kto môže vyriešiť rómsky problém je vláda, ktorá sa v súčasnosti musí zapodievať vyťahovaním zaprášených premlčaných káuz z roku, ktorý nezačínal číslom dva. Mala by však po štyroch rokoch začať konečne riešiť tento problém efektívne. Všetky doterajšie vlády pritom vyhlasovali, že riešenie problematiky Rómov je pre ne prioritou. Nepomohli ani milióny z eurofondov, ani už vyčerpané zásoby zo štátnej pokladnice. No slovné útoky a kopance vyriešia tento problém asi rovnako efektívne, ako nové byty. Riešenie je, práve tak, ako vesmírne lety, otázkou budúcnosti. Americký sociálny psychológ Gordon W. Allport uvádza, že práve verbálny útok vysoko predpokladá intenzitu ďalšieho konania, akým je najskôr vyhýbanie sa, diskriminácia/segregácia, neskôr fyzické útoky a napokon vyhladenie.
Homosexuáli taktiež nezostávajú bez povšimnutia. Dokazuje to ďalšia propagácia pravicových extrémistov. Tí po demonštrantoch dokonca už hádzali kamene a granáty so slzotvorným plynom. Išlo o oficiálne povolenú akciu, ktorá skončila fiaskom. Na približne päťstočlenný dav vykrikovali hanlivé heslá ako „odpad“, „buzeranti“, či „Slovensko je naše“. Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave vybuchoval slzný plyn, neonacisti hádzali do demonštrantov vajcia, kamene a viackrát sa ich pokúsili napadnúť. Na akcii Dúhový pride jedného z účastníkov aj fyzicky napadli. Išlo o mladíka, ktorý prechádzal okolo blízkej reštaurácie. Najprv ho sa naňho vrhol jeden radikál, potom sa pridali ďalší. Udierali ho len niekoľko metrov od kordónu ťažkoodencov, tí nezasiahli. Nerada sa vyjadrujem k politike, preto som sa snažila podložiť názory praktickými príkladmi. Cítite ako je Zem trhaná na kusy, keď je na nej páchané toľké násilie? Domnievam sa, že bez ľavice niet pokroku, no bez pravice niet stredu. Všetko súvisí so všetkým. Rovnováha je základným stavebným prvkom existencie sveta, preto ju konečne uctievajme bez násilia.