Praha Dresden na kolesi, časť 3. Dresden a okolie

Reklama

 

 

 

 

Budíme sa dnes niečo skorej, balíme všetko potrebné na koleská a bez raňajok sa vyberiem cez kopec na staničku. Tentoraz súprava Bolek prichádza pekne načas, dvere s označením kolesiek zastavujú presne pri nás, asi má rušňovodič aj spätné zrkadlo, vysúva sa schodík (ani by hádam nebolo treba) a sáčkujeme sa do vagóna.

[singlepic id=58745 w= h= float=center]

Reklama

 

Nie sme prví cestujúci s koleskami, je ich tu viac. Ľudia sú tu naučení na takýto spôsob presúvania. Cestou si užívame pohodlíčko až po Dečín. Vystupujeme a hneď nastupujeme na cyklotrasu popri Labe. Dnes je cieľom Dresden. Po slušnej trase prídeme na hranicu s Nemeckom a nachádzame tu aj posledný kšeft za české, dávame raňajky z bágla na lavičke pri somrákovi psovi a kávu už v reštike. Vyrážame ďalej, po pár kilákoch stretávame hraničné kamene, dávame foto a jedeme dál. Meníme štát, ja mením zdravenie z dobrý a nazdar na slovenské „Dobrý deň mládenci“ bez ohľadu na vek, národnosť a pohlavie zdravených. Nevadí im to alebo nevedia čo melem. A nakoniec Nemci v PN zdravia všade dobrý deň a v nemčine. Okolo rieky sú veľmi pekné scenérie vytvorené v pieskovcových skalách. Zaujal aj systém dopravy. Na vlaky, inak veľmi priateľské koleskám naväzujú prievozy cez rieku. Tiež nemajú všade mosty, ale ľudia často cestujú s koleskami aj vlakom aj prievozmi. Sami si to skúsime pod Königsteinom, kde cyklotrasa prekračuje na druhý breh. Celkom fajn to majú vymyslené.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=DF_m5ZQTX1w[/youtube]

Reklama

 

 

Robíme aj krátke videjko lode plávajúcej pod českou vlajkou. Po týchto skúsenostiach sa rozhodujeme, že otestujeme aj nemecké dráhy a pôjdeme curig vlakom, čím získame aj čas na prehliadku mesta. Plán zdvihol náladu. Blížime sa k Pirne. Od Dresdenu sa valí hustá mrákava. To je smola trochu. Okamžite sa rozhodujeme, žiadne násilie, otočíme to v Pirne. Zaliezame schovať sa do mesta. Najprv nájdeme stanicu a kúpime si lístky na vlak do poslednej nemeckej stanice. Pred stanicou stojany na kolieska, teda ale fest dlhé a fest plné. Zastavujeme sa u Turkov na kebab. Oslovujem najtučnejšieho Turka familiárne mládenec, nech si užije slovenčinu. Stuhol, ale fungoval. V Pirne mu to môže byť vzácne celkom, či? Čekneme mesto, dávame aj kávu s koláčikmi, pár fotiek a znovu pohladnice. Pomaly sa presunieme na stanicu a počkáme na náš spoj.

[singlepic id=58752 w= h= float=center]

Vlak príslušný dobe v plnom komforte pre koleskárov, žiadne vykladanie na schody, dokonca žiadny sprievodca vo vlaku, lístky si cvakáme v automate na stanici, asi majú fajne pokuty za jazdu načierno, alebo že by príslovečná nemecká disciplína? Vstupujeme skoro na českej hranici na konečnej, ostatní spolucestujúci sa presúvajú hromadne na čakajúci prievoz a my točíme na juh do Dečína. V Dečíne počkáme na Loleka a ten nás spoľahlivo dáva ku kempu a už len prejsť cez kopček a sme doma. Na oslavu meníme búdu v kempe za reštiku kus opodál. Chutná večera s pivom ukončuje deň, teda posledný pobytový. Zajtra domov.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=IVYMJk29gtI[/youtube]

Ráno balíme, odovzdávame klúče a znova cez kopček na stanicu, znovu kurz Dečín. V Dečíne pauza, máme čas. Zájdeme do mesta na kávu. Je tu cítiť nejakú čudnú atmosféru. Ten Dečín nám od začiatku nejako neprirástol k srdcu. Vraj tu bola nejaká bitka Rómovia nerómovia. V jednom kúte kaviarne debata o dobrých a zlých, v druhom sa preberajú basebalky. Mesto sa pripravuje na protirómsky pochod vraj. Kupujeme ešte nejaké ovocie do vlaku. Radšej mažeme na stanicu a nakladáme sa smer Praha. Vlak nám ušetrí niekoľko hodín a máme tak čas na návštevu stovežatej. Dávame hlavné pamiatky, kávu na Václaváku, ja kolečko na kolesi okolo koňa na videjko, orloj, pohľadnice a už taký akýsi nastavení na cestu domov dávame na koleskách po Prahe na hlavní nádraží. Nasáčkujeme sa do vlaku, cesta do Břeclavi v poho. Šofér nás čaká na stanici, prekladáme koleská už za tmy a ide sa domov. Pred polnocou sme doma v PN. Vysypať handry na pranie, vyprázdniť veľké koleskové kabele, niečo na oslavu šťastného návratu a je dokonané. Zostáva ešte písať správy z cesty.

Bolo to podarené, stálo to za to, dni plné aktivít, nejaké prekvapká, aj také aj také. To, čo sme chceli sme splnili aj keď počasie nás až do Dresdenu nepustilo, ale bola to dovolenka tak si nemusíme robiť násilie. Píšem to preto aby aj váhavci, čo majú chuť na takéto cyklovýpravy nabrali odvahu a skúsili na viac dní na koleskách. Niet sa čoho báť. A keby ste išli či už teraz alebo neskorej tak nezabudnite napísať ako bolo.

Peter PN

REKLAMA

Reklama