Piešťany – most, vysoká škola, turizmus

Reklama

 

 

 

 

Akcia Most – už som niekoľkokrát  spomenul – aj tu ide o jednoznačný prístup osôb. Akciu „platí“  VUC-ka a koho to máme tam za poslancov, lepšie povedané koho sme mali? Prečo o tom nevedeli, keď sú „pri tom“  ešte v štádiu príprav a prečo sa to nemohlo realizovať  inak, iným spôsobom a  ešte v prvotnom štádiu?  Tých prečo je pomerne dosť. Tu tiež vidíme načo sú pre mesto dupľované poslanectvá  (akékoľvek,  nielen tu myslené mesto + VÚC),  keď z toho nemá mesto  prakticky žiaden úžitok? Doteraz hádam nikdy! A napriek tomu ….škoda reči.

Európska letecká vysoká škola, alebo tak nejako sa bude volať.  Jedno je pravda. Na Slovensku sa dá založiť vysoká škola aj na lúke, hlavne, že sa to bude volať  – no, aby v tom názve bolo niečo, akože  „európske“.  U nás, na pár ároch nejakej ruiny. A nájdu sa poslanci, ktorí jej umiestnenie dokonca obhajujú. Dobré!  Je to iba ďalší exemplárny príklad takzvanej perspektívnej a strategickej práce s rozvojom mesta a nakoniec aj sídliska. Niečo sa zrazu objaví a už robíme analýzy a vidíme vraj hotový výsledok. Rozprávka!  Nakoniec  najkrajšie to vieme pri športe. Jeden zápas a už sme majstri sveta – lenže tam ide predovšetkým  o zábavu. Nakoniec podobne sme sa správali, keď mesto pred pár mesiacmi chytil ošiaľ z nového „plaveckého centra“ . Tuším pred viac ako rokom?  Alebo keď zakladali nejaký Rezort. No čo? Svedčí nám to!

Reklama

 

Rozvoj turizmu, rozvoj Lida, rozvoj cyklociest.   Asi máme smolu, alebo šťastie, že o rozvoj turizmu sa chcú (musia?) starať neziskové organizácie,  namiesto vedenia mesta a aj ním založenej nejakej OOCR-ky. Veľmi si vážim  chvályhodný a zároveň aj významný čin zopár nadšencov, ktorý majú záujem suplovať to, čo neboli schopní za roky tí, ktorí to robiť mali a majú.   A majú to takpovediac v plate. Napriek možno enormnej snahe týchto, nazvem to dobrovoľných skupín bez snahy vrchnosti  nemôže dospieť do fáze realizácie. A keďže je to tak „už celú večnosť“ nie je dôvod si myslieť, že to bude inak, aj keď nám poradí  manažérka  jedného   z najlepších Rezortov na Slovensku – Košice. Zúčastnil som sa prezentácie práce tohto rezortu a – nič nové, iba sa potvrdilo, že:

1. Celý systém nejakých organizácii cestovného ruchu je vytvorený štátom a  funguje presne tak, ako celý štát. A zdá sa že celý Trnavský „klaster“ je nastavený tak „po socialisticky“ – bez reálnych cieľov, bez skutočného záujmu hráčov a bez reálnej zodpovednosti.  Výnimku tvoria organizácie cestovného ruchu, ktoré vznikli vlastne, nie rozhodnutím štátu, ale na základe skutočného záujmu zúčastnených  a vlastne ešte predtým, ako to rozhodol štát. A medzi ne patrí aj  (OOCR) Košice, aj Liptov.  Ich vnímanie rozvoja turistiky je niekde úplne inde, ako v Piešťanoch a nakoniec aj v Trnave  a nakoniec aj výsledky to potvrdzujú.

Reklama

 

 

2. Vzhľadom na progresivitu úspešnejších klastrov sa začína solídne zväčšovať  kvalitatívny rozdiel medzi špičkou a tými ostatnými a tie lepšie už teraz dosť „ujedajú“ z toho turistického koláča päť miliónového Slovenska. A budú ujedať ešte viac. Pretože tie malé zaspali  a dobiehať bude veľmi, veľmi ťažké. Logicky.

3. A piešťanská OCR-ka ešte nie je ani na úrovni, že by mala ujasnené základné predstavy,  čo to môže pre Piešťany  priniesť.  Ale tu nemám na mysli túto organizáciu, ale tých „hráčov“ čo túto organizáciu  zakladali. My, teda Piešťany, riešime napríklad ešte len anglickú verziu prezentácie, ktorou  možno chceme k nám prilákať  hostí „zďaleka“ a nie sme schopní  prilákať hostí zblízka – nemeckých, rakúskych, maďarských, poľských, rusko-ukrajinských a na tých nám stačí aj „ich“ reč. Ale k tejto téme sa ešte vrátim.

Ako na to všetko – to  budú pravdepodobne u nás takmer večné otázky. Prečo je to všetko tak a nie inak? Je to nevedomosť? Nezáujem? Úmysel? To sa možno ukáže v  budúcnosti. Zatiaľ sú to otázky bez odpovedí. Niekedy si myslím, že možno ani občianstvo celkom nechápe – prečo rozvoj turistiky?  Alebo rozvoj čohokoľvek v meste. Nuž jednou vetou: preto, aby v meste boli peniaze na plávanie pre domácich, na bicyklovanie domácich, na prechádzky pre domácich, na rozvoj infraštruktúry mesta – hlavne pre domácich, na skrášľovanie mesta, na obedy pre dôchodcov, na rozvoj mestských komunikácií,  …  – na všetko, na čo mesto potrebuje financie pre vlastných občanov. Inak sa musí spoliehať iba na štát a s prepáčením vymýšľať (aj doslova) akcie na čerpanie eurofondov. Je však pravda, že z tých sa možno dá aspoň niečo „uliať“.

Autor: Ján Derďák

Reklama