Blog Andreja Klapicu: Parking – Made in Adam Trajan

Reklama

 

 

 

 

Hádanka z minulého blogu nebola až taká zložitá, ale pre istotu uvádzam jej výsledok. Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele je preklad nápisu SALUBERRIMAE PISTINIENSES THERMAE, ktorý sa nachádza na priečelí vstupu na Sklený most. Tento nápis je zároveň aj nadpisom básne písanej v latinčine opisujúcej život v kúpeľoch, ktorú napísala jedna z najuznávanejších osôb v Piešťanoch, Adam Trajan. Tejto osobnosti Piešťany venovali nápis na moste, sochu v parku a dokonca sídlisko. Hoci nikde som sa o tom nedočítal, ale predpokladám, že to bol zámer, aby sídlisko ktoré bolo dlhodobo najbližšie k Drahovciam, je pomenované po Adamovi Trajanovi. Veď práve v Drahovciach pôsobila táto, pre nás tak vzácna osoba, o ktorej, žiaľ nie som si istý, či aspoň jedna desatina Piešťancov vie niečo bližšie.

Ale vrátim sa k sídlisku Adam Trajan. Som síce z Piešťan, ale na Trajana chodím len zriedkavo. Pred nedávnom som tam večer odviezol jedného priateľa. Keď som išiel okolo pre mňa veľmi zvláštne zaparkovaných áut, nechcel som veriť vlastným očiam. Autá zaparkované v parkovacích boxoch a pred nimi ďalšie zaparkované autá. Ráno tí čo odchádzajú skôr do práce si musia svoje auto vykliesniť poposúvaním ostatných áut, ktoré práve zavadzajú v ceste. Mnoho „Trajancov“ má takto zabezpečenú rannú rozcvičku. Priznám sa, že to bola pre mňa exotika. Obdivujem trpezlivosť týchto ľudí, pretože osobne neviem, ako by som znášal, keby som sa napríklad o piatej ráno pozeral z okna, ako mi tam niekto odtláča auto. Zároveň obdivujem, že ľudia sú takí ohľaduplní, a navzájom si autá nepoškriabu, nedotlčú, neprevalia, aj keď možno aj to sa stane. Zdalo sa mi to ako z filmu o nebezpečnej štvrti Bronx. V starých Piešťanoch je úplne iná kultúra parkovania. Veľká časť obyvateľov tu býva v rodinných domoch. A keďže priemerný pozemok je široký 12 metrov, tak je nepísané pravidlo, že 12 metrov má každý dom vyhradených na parkovanie. Viem, že nariadenie mesta upravuje spôsob parkovania, ale úprimne si predstavme realitu. Mnohí majitelia domov sú roztrpčení ak im pred domom zaparkuje cudzie auto. Hoci spravidla vám nikto nič nepovie, ale ak ste takto nevhodne zaparkovali a náhodou sa stretnete s majiteľom domu, pred ktorým stojíte, je vo vzduchu cítiť nevyslovenú otázku: „Čo tu parkuješ?!“ Dokonca niektoré cesty sú akoby celoročne „predplatené“ vrakmi áut, ktoré sú postupne rozoberané a odovzdané do zberne starého železa, až ich nakoniec nahradia nové vraky.

Reklama

 

A teraz vážnejšie. Čo robiť s parkovaním na Trajane? Pekné by bolo mať podzemné parkoviská, alebo využívať parkoviská pred obchodnými domami, ktoré žiaľ sú dosť vzdialené. Hoci som skaut, ale nateraz mi to vychádza tak, že najrýchlejšie a azda najlacnejšie riešenie by bolo, dočasne si požičať kúsok zelene od obyvateľov, respektíve detí a na nej vybudovať parkoviská. A po čase, keď sa nájde nové lepšie riešenie, tak sa z parkoviska urobí opäť krásna zelená plocha. Napríklad takto by sa odbremenili desiatky rodín od zbytočného stresu z parkovania a opäť by sa urobilo niečo, pred čím si už nie je možné zakrývať oči.

A ako tradične, na záver jedna otázka. Viete aké sú tri najväčšie krízy aké vraj prežíva muž? Stratu manželky, vyhodenie z práce a škrabanec na aute.

Reklama

 

Reklama